DOLNÝ KUBÍN. O konečnej podobe tabla 4. B rozhodlo v roku 1973 demokratické hlasovanie. Do ateliéru v Ružomberku si dievčatá niesli čierne tričko a biely golierik. „Hotové tablo našlo dočasný domov za výkladom obchodu s chladničkami a so sklom na námestí," hovorí Jana Jančeková. V škole ho však hľadali márne, po vytopení budovy sa vraj stratilo.
„Bola to komédia," spomína na fotografovanie v ateliéri Ján Šuvada z Veličnej, ktorý maturoval v roku 1984. „Jedna košeľa pre všetkých. Či mal dva metre, či meter šesťdesiat. Dievčatá to isté. Nič nesedelo. Našťastie, na fotkách to nepoznať." Tablo 4. A malo rovnaký motív ako pozdrav zo stužkovej.
Peniaze nezbierali
Tablá nájdete za výkladmi obchodov aj dnes. Spôsob, akým sa tam dostávajú, sa však v porovnaní s minulosťou líši v jednom - kedysi maturanti chodili bez klobúka na peniaze. A končili vraj pri kofole vo Vinárni pod Chočom na námestí alebo v reštaurácii Orava oproti kostolu.
„Mali sme tablo, gitaru, spievajúc sme išli cez celé mesto, dokonca aj popod Kuzmínovo," hovorí Mária Juráková, maturantka z roku 1981. „Nakoniec sme ho dali do bývalého kníhkupectva na rohu, tam, kde je dnes kvetinárstvo. Nespomínam si, či sme si potom išli niekam posedieť. Ak áno, tak zrejme do pivárne alebo do Severanu."
Tablo 4. C z roku 1981.
Navždy mladí
Steny dolnokubínskeho gymnázia zdobia desiatky tabiel. Niektoré ako cez kopírovací papier, iné netradičné. K najoriginálnejším patrí maturitné tablo z roku 1948. Ak z hlavnej chodby na prvom poschodí starej budovy odbočíte vľavo, nemôžete ho minúť. Na tú dobu, klobúk dolu! Pri pohľade na farebnú koláž sa musíte usmievať, aj keď nemáte chuť.
Apropo, motta. Dominuje Hviezdoslav, no nájde sa aj: Skončili sme, aby sme mohli začať niečo nové, Mestá budeme stavať na dedine, tam je lepší vzduch či Loď je najbezpečnejšia v prístave, ale nie preto ju postavili. Niektoré fotografie vybledli, iné sa stratili. Na table z roku 1980 ich chýba dvanásť vrátane profesorov. Obyčajné meno a priezvisko sem-tam strieda Anička, Janíčko, Mirko.
Maturovali štyria
Od svojho založenia v roku 1919 Gymnázium P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne vyprevadilo do sveta vyše šesťtisíc absolventov. Prvé maturitné písomky prebiehali od 28. do 30. mája 1923. O tri týždne, 21. júna, predstúpili štyria ôsmaci pred komisiu na ústnu odpoveď. Slovenský jazyk, latinčina, francúzština, vlastiveda a matematika. Ján Čaplovič a Mikuláš Styk vedeli, Karol Bulla a Ivan Švehla dokonca s vyznamenaním. Ich tablo visí na stene na prvom poschodí starej budovy gymnázia.
Prví abiturienti. Najstaršie tablo na dolnokubínskom gymnáziu v roku 1923.
Maturitné drobnosti
V júni 1974 predstúpilo pred maturitnú komisiu 64 študentov. Skúšku dospelosti zložili takmer všetci. Výnimkou bola žiačka 4. B triedy, ktorá nezmaturovala zo zemepisu.
Kým maturanti namáhali mozgové bunky, ostatní gymnazisti museli dať zabrať rukám. V júni 1977 brigádovali v Polesí Párnica - Zázrivá a na Jednotnom roľníckom družstve Mier Bziny.
Akademickému týždňu tradične predchádza rozlúčka so školou. Na dolnokubínskom gymnáziu ju v minulom storočí ponímali športovo - bodku za stredoškolským štúdiom dal piatkový futbalový zápas medzi študentmi a profesormi. Po profesorsko-študentskom súboji v roku 1973 skončilo auto triedneho profesora v záhrade medzi stromami zasypané kvetmi.
