Výdatné májové dažde narobili poľnohospodárom poriadne problémy. Pre vodou zaliate polia nemohli vysadiť a vysiať všetky plodiny. Či ich budú sadiť po funuse, je zatiaľ otázne. Tie plodiny, ktoré družstevníci zasadiť stihli, sú veľmi podmáčané.
RABČA. Polovica mája je pre poľnohospodárov šibeničným termínom, dokedy by mali mať v zemi všetky plodiny. Kukurica by sa mala do zeme dostať najneskôr do 20. mája, zemiaky ešte skôr. Počasie tohto roku však družstevníkov v oravských podnikoch zaskočilo. Od začiatku mája prší, polia sú premočené. Nedostane sa tam žiadna ťažká technika, na obrovských plochách nestihli družstevníci vysadiť kukuricu ani zemiaky.
Na to, ako ovplyvnia májové dažde tohtoročnú úrodu, aké škody povodne spôsobili na poľnohospodárskych plochách aj to, či vôbec môžu družstevníci očakávať nejaké odškodnenie, sme sa opýtali Ľudmily Mokošákovej, riaditeľky Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Dolný Kubín.
Aké škody narobili májové dažde na oravských poliach? Ktoré plodiny sú najviac postihnuté?
- Máj je mesiac, kedy sa dokončujú sejby a výsadby. Pre globálne otepľovanie oravské poľnohospodárske podniky pestujú v posledných rokoch najmä kukuricu, ktorá je výdatným zdrojom energie pre hovädzí dobytok. Keďže však celý máj prší, viaceré podniky nemohli kukuricu zasiať. Pre našu lokalitu bol hraničný termín 15. máj, najneskôr 20. máj. No ani o týždeň neskôr sa nedalo na poliach pracovať.
Do osiva podniky určite investovali nemalé finančné prostriedky. Môžu ho vysadiť aj neskôr, prípadne uskladniť do budúceho roku?
- Áno, osivo nestálo málo. Dá sa síce uskladniť do budúceho roku, no klíčivosť a všetko, čo s tým súvisí, sa znižuje. Uskladnenie napokon situáciu nerieši, pretože každý má určitý osevný postup a nahradiť v ňom kukuricu je veľmi ťažké.
Je ťažké rozhodnúť sa, či siať kukuricu teraz aj za podmienok, že to bude len objemná zelená hmota bez výživnej hodnoty, alebo zasadiť náhradnú plodinu. Tých náhradných pritom nie je veľa. Sú to len niektoré druhy tráv či repky jarné, ktoré sa môžu používať ako náhrada pri prikrmovaní. Kukurica zíde aj keby sa vysadila teraz. Predpokladám, že sa touto cestou vyberú viaceré podniky. Aj keď budú mať straty, určite budú nižšie, akoby mali nakupovať iný druh osiva. A nech by už kúpili čokoľvek, všetko má určitú genézu schádzania, postrekov, ošetrovania, všetko prináša ďalšie náklady. Zvoliť menšie zlo je možno niekedy lepšie, ako rozhodnúť sa pre radikálne riešenie - uskladnenie do budúceho roku. Treba však povedať, ako hovorili naši predkovia, že keď príroda zabezpečila jedno, zabezpečí aj druhé. Ak teda zabezpečí, aby zemiak išiel do zeme 1. júna, postará sa tiež o to, aby sa mohol aj dostatočne dlho vyvíjať a vyrásť. Príroda to vraj vždy vyrovná. Ešte, aby to bola pravda aj v tomto roku.
Ľudmila Mokošáková.
Stihli podniky vysadiť zemiaky ešte pred povodňami?
- Ani všetky zemiaky nemajú podniky v zemi. Náš najväčší pestovateľ, družstvo v Trstenej, ich nestihol vysadiť na celú výmeru. Majú nakúpené veľmi kvalitné zemiaky zo zahraničia, investovali do nich nemálo. Tie však do budúceho roka nevydržia v sklade. Rozhodnúť, čo ďalej, bude veľmi ťažké.
Niektoré plodiny sa však predsa len podarilo dať do zeme ešte pre dažďami. Ako sú na tom?
- Našťastie, neodplavilo nám celé hony, z väčšiny podnikov nám však prichádzajú správy o silnom podmáčaní polí, mnohé, najmä na dolnej Orave v okolí Hornej Lehoty, boli zaliate vodou. Aj porasty, ktoré zišli, sú v dôsledku podmáčania žlté. Nevieme presne, čo sa stane po oteplení. Predpokladáme však, že sa objavia škodcovia, ktorí vyvolajú ďalšie náklady na ošetrovanie.
Dajú sa už stanoviť škody, ktoré tohtoročné dažde spôsobili?
- Zatiaľ sa dajú určiť len predbežne, presne vyčísliť ich budeme vedieť až v lete, keď začneme so zberom úrody. Škody sú rôzne vysoké. Napríklad v Bobrove, kde vo veľkom pestujú obilniny, majú väčšinu polí na rovine. Tu môže dôjsť k výpadku celých plôch. Niektorí máme zväčša trvalé trávne porasty, ktoré strácajú skôr na výživovej hodnote. Výšky škôd budú záležať aj od toho, či budeme nútení kupovať krmivo pre znížené výnosy, alebo nebude mať úroda potrebné cukry, dusíkaté látky či škroby a budeme ich musieť vyrovnávať dokupovaním.
Nepomôže vám vláda alebo ministerstvo pôdohospodárstva? Ako je to s nahlasovaním škôd?
- Sme povinní dodržiavať určité nariadenia. V rámci jedného z nich existuje takzvaná vyššia moc a výnimočné okolnosti, ku ktorým patria aj povodne. Takéto udalosti musíme hlásiť. Viem, že dnes (streda, pozn. redakcie) zasadá na ministerstve pôdohospodárstva komisia, ktorá by mala navrhnúť opatrenia pre riešenie tejto situácie. Jednou z možností by mohlo byť odpustenie dane z pôdy. Rokovať by sa malo aj o možnosti vytvorenia finančného fondu na odškodňovanie, keďže v súčasnosti peniaze na tento účel nie sú. Riešenia sa hľadajú, ale aké budú, je otázne.
