SUCHÁ HORA. Jakub Santer zo Suchej Hory je tretiakom na Gymnáziu Martina Hattalu v Trstenej. Na prvý pohľad sa ničím nelíši od svojich rovesníkov. Tento mladý muž má však jednu netradičnú, pre mnohých úplne nepochopiteľnú záľubu. Vo voľnom čase sedí nad kopami papierov a rieši všakovaké matematické úlohy.
Popri škole, rôznych súťažiach a olympiádach však stíha ešte niečo, čo sa na matematiku ani trochu nepodobá. Tancuje vo folklórnom súbore Skorušina. S mladým tancujúcim matematikom sme sa rozprávali o školskom predmete, pre iných nie príliš obľúbenom, o láske k folklóru, aj o úspechoch v matematických súťažiach.
Ako si sa dostal k matematike a čo ťa na tomto predmete najviac láka?
- Bol som siedmak, keď ma môj učiteľ matematiky potiahol a ukázal mi cestu. Existujú korešpondenčné matematické semináre, ktoré sa riešia doma. Tri desiatky nadaných riešiteľov pozývajú organizátori na týždenné sústredenia. A práve od tohto učiteľa som dostal prvé zadanie, cez ktoré som sa postupne prepracoval ďalej. Na súťaže som chodil aj predtým, ale to bola matematika s číslami. Potom to už prešlo do matematiky s písmenami. Tá je o vzťahoch, nie o aritmetike. Ak človek dokáže zvládnuť tento prechod, ak sa nestratí a začne sa matematike venovať, ide postupne ďalej a ďalej. Matematika je najmä o písmenách, s číslami totiž dokážu pracovať aj počítače. S písmenami je to iné. (smiech)
Čo robia nadaní matematici na týždňových sústredeniach? Počítajú od rána až do večera?
- Samozrejme, že nie. Každý deň máme asi dve hodiny matematiky, ale potom je pripravený bohatý a zaujímavý program s množstvom hier a športu. Korešpondenčné semináre aj tieto sústredenia mi dávajú veľmi veľa, človek sa naučí veľa nového.
Pred časom si sa vrátil z jednej celoslovenskej olympiády, na ktorej si zaznamenal celkom pekný úspech.
- Áno, zúčastnil som sa matematickej olympiády, ktorá je vlastne celosvetovou súťažou. Začína sa školskými kolami, pokračuje krajskými a celoslovenským. Po nich sa robí sústredenie, na ktorom organizátori vyberajú dve šesťčlenné družstvá do celosvetového a stredoeurópskeho kola. Ja som sa síce nedostal do medzinárodného tímu, ale spolu s ďalšími piatimi ma vybrali do tímu na stredoeurópsku súťaž. Každý rok je v inom stredoeurópskom štáte, tento rok bude olympiáda v jeseni na Slovensku.
Ako si sa dostal až do celoslovenského finále?
- Funguje to asi tak, že dostanem od profesora domáce zadanie, ktoré vyriešim a profesor posúdi, či má zmysel poslať ma ďalej. Nasledovali školské kolá, okresné a krajské. Doma riešime len domáce kolá, ďalšie sa už robia centrálne, v skupinách a na určitý čas. Napríklad celosvetové finále trvá dva dni. Súťažiaci musí každý deň za štyri a pol hodiny vypracovať tri úlohy. Podľa počtu bodov potom udeľujú medaily najlepším riešiteľom. V stredoeurópskom kole nás bude takmer päťdesiat.
Čo je pre teba matematika? Asi to nebude len školský predmet.
- Matematika je veľmi zaujímavá. Netreba vedieť veľa faktov, stačí si všímať súvislosti. O tom je celá matematika a to ma na nej baví. Láka ma logika a fakt, že na matematike sa nič nemusím učiť naspamäť. Nemám rád predmety, kde sa treba učiť množstvo poučiek. Aj v dejepise či zemepise sú zaujímavé veci, no mňa skôr lákajú predmety, kde treba využívať logiku. Samozrejme, aj v matematike sú oblasti, ktoré nezvládam perfektne, vo viacerých veciach mám ešte medzery.
Matematika nepatrí k najobľúbenejším predmetom študentov. Obracajú sa niekedy na teba spolužiaci s prosbou o radu?
- Občas áno. Ak im niečo nevychádza, nevedia si poradiť, oslovia ma. Ak viem, rád pomôžem.
Čo plánuješ po strednej škole? Matematický smer?
- Určite áno, asi pôjdem na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky do Bratislavy. Premýšľam nad dvomi odbormi, ale ešte nie som celkom rozhodnutý. Buď to bude čistá matematika, teda pokračovanie a rozširovanie všeobecnej, alebo ekonomická a finančná matematika.
Vieme, že sa vo voľnom čase venuješ ešte jednému koníčku, ktorý má od matematiky dosť ďaleko.
- Tancujem vo folklórnom súbore Skorušine. Začal som ešte v šiestej triede na základnej škole, najskôr v suchohorskom súbore. Tu žije folklórom celá dedina, takže som sa k tomu dostal akosi automaticky.
Nájde sa aj pri tancovaní niečo z matematiky?
- Keď sa človek učí tancovať, väčšinou si pomáha rátaním - štyri kroky sem, tri tam. Podľa mňa je to však dosť nepraktické, pretože ak niekto zmení hudbu, alebo partner pokazí niektorý krok, už pôvodný výpočet neplatí. Pri tanci sa treba riadiť hudbou, nie matematikou.
Ak ťa prijmú na vysokú školu, budeš sa aj naďalej venovať folklórnemu tancu?
- Uvidím, tam budem venovať hlavne matematike. Sám som zvedavý, či sa mi štúdium podarí skĺbiť s folklórom. Ale ak sa bude dať a ak budem stíhať, určite by som chcel.
