PÁRNICA. Stmavnutie kože, vypúlené oči, krvné podliatiny, kŕče, strata reflexov a napokon úhyn. To je výsledok vírusovej hemoragickej septikémie (VHS), ktorá patrí medzi najzávažnejšie ochorenia lososovitých rýb. Vírus napáda nadobličkový systém a krvou sa dostáva do celého tela. Na ľudí sa neprenáša.
Vlani v apríli potvrdili nákazu u pstruha dúhového aj na farme v Párnici. Na základe rozhodnutia Regionálnej a veterinárnej potravinovej správy v Dolnom Kubíne skončil celý chov v kafilérii.
Prišli o všetky generačné kusy
„Keďže sme práve končili výrobu a začínali novú, v porovnaní s ostatnými farmami sme nezaznamenali až také škody. Presne vyčíslené ich nemáme. Štát nenašiel peniaze na odškodnenie, bolo preto stratou času sa tým zaoberať," povedal šéf farmy Vladimír Zvara. Okrem mladých, len osemcentimetrových rýb spálili v kafilérii aj generačné, niekoľkokilogramové kusy pstruha dúhového i potočného a takisto hlavátky.
Z rybníkov a chovných kanálov vypustili vodu. Po dezinfekcii vápnom nechali ostatné na slnečné lúče. Po polročnej karanténe nasledoval biologický pokus. „Napustili sme rybník a nasadili doň zdravú rybku. Po tridsiatich dňoch sme odobrali vzorky a ďalší mesiac čakali na výsledky vyšetrenia. Bolo negatívne, a tak sme dostali povolenie na nový chov," hovorí vedúci farmy.
Ikry doviezli z Dánska
Koncom roka obnovili Párničania chov na kanáloch. A pred mesiacom aj na rybníkoch. Tristotisíc ikier doviezli letecky z Dánska, ostatné z Čiech. Na Slovensku si veľmi nebolo z čoho vyberať, s výnimkou dvoch postihla pohroma VHS všetkých chovateľov.
„Z dánskych ikier od renomovaného chovateľa dnes máme dvanásťcentimetrové ryby. S odbytom rýb v štyroch veľkostných kategóriách nemáme problém. Musím zaklopať, sme jedna z mála fariem, ktorá beží naplno. Od jari sa ryba veľmi dobre predáva v Rakúsku a v Nemecku. Grilovačky už začali," povedal Vladimír Zvara. Na rozdiel od kapra, pstruh sa predáva po celý rok. Bezmála celá produkcia párnickej farmy smeruje do zahraničia.
Veľkochov ohrozujú drobní chovatelia
Zdalo by sa, že po minuloročnej katastrofe už niet ani stopy. Vedúci farmy tvrdí, že vyhraté ešte nemajú. Ochorenie na Slovensku stále pretrváva, nové ohnisko objavili len nedávno. Určiť presnú príčinu nákazy je vraj nemožné. Prevoz, rybožravé vtáky, vydry, ľudia - možností je viac než dosť. Rizikom pre veľkochov sú najmä neregistrovaní chovatelia.
„Každý, kto si chce založiť tzv. hobby chov vo vlastnom rybníku, by si mal kúpiť násady od domáceho registrovaného chovateľa . Nie ísť do Poľska a kúpiť prvé, najlacnejšie ryby. Kde je istota, či sú zdravé? Rybožravý vták raz-dva prenesie nákazu z jeho rybníčka k nám," varuje Zvara.
Chovatelia preto vyčkávajú. Plánované investície i špecializácie chovu musia ísť bokom. „Je to ako so včelím morom. Vyničili ho a znova je tu. Len blázon by si v tejto situácii kúpil sedem kočovných vozov včiel. Ani my sa nepúšťame do chovu hlavátky alebo lipňa. Rok-dva musíme počkať."
Pstruhové hospodárstvo v Párnici neďaleko Zázrivky vzniklo pred takmer dvadsiatimi rokmi. Pod dohľadom piatich ľudí v troch chovných kanáloch a dvoch rybníkoch ročne vyprodukuje zhruba osemstotisíc rýb.
