ORAVSKÁ LESNÁ.Hoci nočná obloha túto jar astronómom príliš nepraje, v súkromnej hvezdárni Mojmíra Murína je celá kopa noviniek. A nebyť krízy, mohlo ich byť ešte viac.
„Pred dvomi rokmi som začal stavať druhú hvezdáreň, no zatiaľ stoja len jej kruhové múry," hovorí astronóm amatér Mojmír Murín.
Najväčší, aj druhý najväčší
Mojmír Murín sa rozhodol postaviť novú budovu s otočnou a otváracou kupolou. Umiestni do nej najväčší refraktor na Slovensku. Ide o šošovkový ďalekohľad s priemerom 270 mm, ktorý si dal lesňanský amatérsky hvezdár vyrobiť v Čechách. Doteraz mali slovenskí amatérski i profesionálni hvezdári vo svojej výbave len refraktory s priemerom do 250 mm. „Nedávno mi český výrobca refraktor dodal, no budova s kupolou ešte nestojí. Plány mi trochu skrížila kríza."
Galileo Galilei pred takmer pol tisícročím používal tzv. Galileiho refraktor s dutými šošovkami. Pri pohľade na dnešnú techniku by súčasným astronómom mohol len závidieť.
V prvej hvezdárni, stojacej na svahu za domom i firmou Mojmíra Murína, stojí už päť rokov ďalšia rarita - druhý najväčší zrkadlový teleskop na Slovensku a najväčší na Orave. Celý prístroj i budovu hvezdárne zostrojil a postavil ich majiteľ sám, iba zrkadlo s priemerom 610 mm pre teleskop vyrábali v USA. „Čakal som naň veľmi dlho. Dodacia lehota sa z pôvodných troch mesiacov pretiahla na takmer tri roky, aj to len po nekonečných urgenciách. Len čo som zrkadlo dostal, mohol som konštrukciu ďalekohľadu dorobiť."
Nie je jediný
Okrem veľkého teleskopu používa Mojmír Murín aj ďalekohľady s menším priemerom. „Na niektoré pozorovania je vhodnejší menší ďalekohľad, pretože je pohotovejší, mobilný a jeho zorný uhol je väčší," hovorí. „Tento 610 milimetrový Newton je ťažkopádnejší. Je to kolos, váži asi 300 kg. Je postavený na osobitnom pilieri, aby sa naň neprenášalo chvenie budovy. Experimentujem s fotografovaním blízkych objektov - planét, Slnka a mesiaca, ktorý je najbližším susedom Zeme."
Ďalekohľad sa musí otáčať za pozorovanými objektmi okolo tzv. polárnej osi montáže, a tá musí byť nastavená presne rovnobežne s osou rotácie Zeme. Elektronicky ovládané pohony zabezpečujú otáčanie teleskopu rýchlosťou približne jednej otáčky za 24 hodín proti smeru otáčania Zeme. Tak astronóm dosiahne, že pri dlhodobej expozícii je fotografovaná hviezda alebo planéta v tom istom bode zorného poľa. Pri fotografovaní na film sa doba expozície ráta na hodiny, pri moderných digitálnych fotoaparátoch na minúty či desiatky minút.
Pri pohľade na moderné zariadenie hvezdárne by možno ani slávny astronóm Galileo Galilei netušil, o čo ide.
Dômyselný, tisícročia starý princíp slnečných hodín využila pre svoju diplomovku Lenka Paľáková, obrázkom miestneho kostola ich na stene lesňanskej hvezdárne ozdobil jej kamarát Mateáš.
Slnečné hodiny
Druhou novinkou lesňanskej hvezdárne sú novučičké slnečné hodiny na juhovýchodnej a juhozápadnej stene. Vznikli ako diplomová práca Lenky Paľákovej, miestnej študentky, ktorá tento rok končí vysokoškolské štúdium na Žilinskej univerzite. Konštrukcia slnečných hodím má svoje astronomické zákonitosti. „Môžu pozostávať s ciferníka a gnomónu (ručičky), alebo z ciferníka a polosi. Rozdiel spočíva v tom, že gnomón je vždy kolmý na stenu a ciferník hodín je tomu prispôsobený, a polos je rovnobežná so zemskou osou," vysvetľuje astronóm.
Mojmír Murín v ostatnom čase skonštruoval viacero slnečných hodín: „Jedny sú v centre Oravskej Lesnej, pred obecným úradom. Toto dômyselné prastaré zariadenie tak fascinovalo lesníkov Antona Kondelu a Jána Olberta z Lesnej správy v Zákamennom, že ma požiadali, aby som také urobil aj pri ich budove a na náučnom lesnom chodníku Nová rieka v Lesnej. Prečo nie, urobil som."
Kedysi mal lesňanský astronóm ambície venovať sa miestnej mládeži, ktorá by mala záujem o astronómiu. Nevyšlo mu to. „Dnes majú deti úplne iné záujmy, pre ktoré nemusia nič obetovať. Prečo by ponocovali a hľadeli niekde do neba? Aj mňa tu preto poniektorí ľudia považujú za čudáka. Občas sem prídu hostia plní zdravej zvedavosti, ale sú to väčšinou turisti. Rád im všetko poukazujem."
