Po vašom príchode sa zmenil systém riadenia kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. V čom?
- Snahou je intenzívnejšie prepojenie marketingu, zahraničných vzťahov a kultúry. Tá má síce obrovský potenciál, len ho treba ešte intenzívnejšie prezentovať a propagovať. Oravský hrad by nebol najnavštevovanejším na Slovensku, keby Oravské múzeum nebolo proaktívne a nerobilo by množstvo propagačných a informačných aktivít na Slovensku i v zahraničí.
Čo je hlavným cieľom tejto zmeny?
- Mojou snahou je, aby aj inštitúcie v regiónoch, v tomto prípade na Orave, viac spolupracovali. Aj preto zasadá každý mesiac kolégium riaditeľov oravských kultúrnych inštitúcií s regionálnym i nadregionálnym významom, kde rozoberáme aktuálne problémy, diskutujeme o plánoch a spoločne pripravujeme viaceré podujatia.
Zmení sa aj spôsob financovania jednotlivých organizácií? Ak áno, ako?
- Touto témou sa nezaoberáme len my a teraz, je to téma mnohoročná i celospoločenská. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa konečne pootvorili dvere k viaczdrojovému financovaniu, a tak sa nespoliehame iba na náš rozpočet a na príjmy z návštevnosti, ale uchádzame sa o rôzne granty. Pre zaujímavosť, ministerstvo kultúry podporilo naše projekty sumou 273-tisíc eur. Naše spolufinancovanie je pritom 23-tisíc eur, čiže je to významná podpora pre kultúru v celom Žilinskom kraji.
Jedným z kritérií hodnotenia kultúrnych organizácií je fundraising, čiže podiel získaných finančných prostriedkov k výške príspevku poskytnutého zriaďovateľom. Ako sa v tomto smere darí Oravcom?
- Oravské múzeum dostalo od nás vlani formou transferu 532-tisíc eur. Vlastnými silami získalo 583-tisíc. Úspešná bola aj Oravská galéria. K transferu necelých 231-tisíc eur pridala z vlastných príjmov a grantov ďalších 83-tisíc. Najmenej si prilepšila Oravská knižnica s mimorozpočtovým príjmom 22-tisíc eur.
Ako si počínajú na poli inovácií, kreativity a PR?
- Oravské múzeum sa pravidelne zúčastňuje na veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu v Krakove a v Bratislave. Od budúceho roka chceme múzeá zapájať aj do ďalších veľtrhov. S cieľom presvedčiť turistov, že tráviť dovolenku či voľné dni v Žilinskom kraji sa oplatí. Máme bohatú kultúrnu, historickú i prírodnú ponuku. A strediská cestovného ruchu neustále vylepšujú svoje produkty.
Novinkou, ktorú som zaviedol, je pravidelné posielanie programu jednotlivých inštitúcií na stovky kontaktov v oblasti cestovného ruchu. Chceme, aby viac prezentovali kultúrnu ponuku. Aby recepčná v hoteli hosťom, ktorí majú chuť kultúrne sa vyžiť, vedela dať tip na zaujímavé podujatie. Podobný produkt sme spustili na webe.
V Terchovej, na Podroháčskych folklórnych slávnostiach a vo Východnej bude mať ŽSK vlastný program. V rámci neho odprezentujeme umelcov zo všetkých piatich regiónov. Je to skvelá možnosť dostať na špičkové festivaly našich folkloristov, ktorí by sa tam možno inak nedostali. Nie preto, že by neboli kvalitní, práve naopak, ale kvôli obrovskému pretlaku vystupujúcich z ostatných kútov Slovenska i zo sveta.
Môžu sa oravské kultúrne inštitúcie pochváliť nejakým celoslovenským alebo medzinárodným úspechom?
- Oravský hrad bol v roku 2008 najnavštevovanejším slovenským hradom. Oficiálne výsledky za rok 2009 nemáme, no zrejme sa nič nezmenilo. Vlani sme otvorili novú expozíciu v Čaplovičovej knižnici. Múzeum ako prvé na Slovensku vystavilo portolánový atlas z roku 1563.
Okrem množstva významných festivalov a podujatí zorganizovalo Oravské kultúrne stredisko slovensko-český projekt Remeslo má zlaté dno s rozpočtom vyše 72-tisíc eur. Projekt revitalizácie, podpory a popularizácie tradičnej remeselnej tvorby na slovensko-českom pohraničí bol určený nielen ľudovým tvorcom, remeselníkom, ale všetkým záujemcom, ktorí chceli spoznať tajomstvo tradičných remesiel a technológií.
Poznačila kríza návštevnosť kultúrnych zariadení?
- Áno. Oravský hrad vlani zaznamenal úbytok zhruba 37-tisíc návštevníkov, Oravská galéria 16-tisíc. Polepšila si jedine knižnica. Tá mala o takmer 8-tisíc návštevníkov viac ako v roku 2008.
Jedným z hlavných poslaní kultúrnych inštitúcií je zveľaďovať zbierkový fond. Koľko finančných prostriedkov išlo na Oravu na tento účel?
- Do nákupu zbierkových predmetov a knižničného fondu išlo dokopy 51-tisíc eur. Viac ako 29-tisíc dal ŽSK a necelých 15-tisíc získali z grantov galéria a knižnica.
Počíta tohtoročný rozpočet ŽSK s významnejšími investíciami do oravskej kultúry?
- Najvýznamnejším projektom je prístavba a stavebné úpravy Oravskej knižnice A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne za 501-tisíc eur. Cez operačný program cezhraničnej spolupráce Poľska a Slovenska v rokoch 2007 - 2013 sme podali dva projekty. V rámci prvého, Spoločnou cestou k zachovaniu a rozvoju kultúrnych tradícií, za 270-tisíc eur chceme zrekonštruovať budovu Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne.
Náklady na druhý projekt, Muzika pod Tatrami, boli vyčíslené na 535-tisíc eur. Cieľom projektu Oravského múzea sú investičné i kultúrne akcie, napríklad nástupná zóna, osvetlenie prístupovej cesty, a tiež výskum a reštaurovanie exteriérových omietok v Kaplnke sv. Michala.
