ORAVSKÝ PODZÁMOK.Okrúhlu dvojposchodovú vežu postavil v prvej polovici 16. storočia Ján z Dubovca. Tvoria ju dve obranné miestnosti s hlbokými delovými strieľňami.
Andrej Kavuljak ju v knihe Hrad Orava z roku 1927 opisuje ako „tmavú, vlhkú, príšernú miestnosť, ktorú návštevníci len povrchne obzerajú, lebo nič zvláštneho nevidia v nej. Ale oko architektovo hneď spozoruje zaujímavý, v renesančnom slohu stavaný strop".
Drevenú povalu z roku 1670 zachránili predovšetkým štyri metre hrubé múry. „Je to zázrak. Aj keď polychrómia, farebný náter nanesený na kriedový podklad, čosi vydrží. Bašta zrejme musela byť uzavretá, horúci vzduch sa dnu nedostal," povedal akademický sochár Michal Staudt, ktorý dielo reštauruje.
Renesančný kazetový strop tvorí 11 drevených kaziet.
Dôkazom je maľba
V prízemí západnej bašty umiestnilo Oravské múzeum expozíciu dobových zbraní a zbroje. Drevený strop volal po oprave, no chýbalo zhruba 54-tisíc eur. Časť našiel v rozpočte zriaďovateľ, Žilinský samosprávny kraj, časť získalo múzeum z grantu. Michal Staudt sa pustil do práce. Spolu so svojimi bývalými študentmi z bratislavskej Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru koncom roku 2008 strop rozobrali a odviezli do ateliéru.
Nebyť ochorenia, ktoré odborníka vyradilo z práce na osem mesiacov, bol by strop dávno hotový. Keď ho zložili, na omietke našli zvyšky maľby. Je tam napísané 1662. Že strop stavali zhruba v rovnakom období, potvrdila aj dendrochronológia.
„Je to určenie veku stromov pomocou analýzy letokruhov. Najstarší je z rokov 1650 - 1660. Na základe vtedajších cechových predpisov muselo drevo po vyťatí najmenej desať rokov schnúť. Až potom ho mohli použiť."
Zvyšky maľby na omietke.
Práca chvatná musela preč
Strop naposledy reštaurovali v roku 1957. Nad pamiatkou urobili nový betónový strop. Z dokumentácie vyplýva, že na poriadnu robotu nebolo dosť času.
„Laboratóriá Pamiatkového úradu potvrdili, že nátery z roku 1957 obsahujú zinkovú a titánovú belobu. Prvú objavili v 19., druhú v 20. storočí. Museli sme ich dať preč. Takisto moridlový náter, ktorý sme odstránili pomocou tlakovej vodnej pary, čo bola v tomto prípade najšetrnejšia metóda," hovorí reštaurátor.
Pôvodné, ručne robené klince, tzv. cigánske, spolu so zhrdzavenými dlhými tesárskymi klincami spred bezmála šesťdesiatich rokov odstránili. V koši ale neskončili, ostanú pod betónovým stropom ako predmetová pamiatka.
„V rámci reštaurovania treba všetko urobiť tak, aby, povedzme, o ďalších päťdesiat rokov, keď bude bádanie na vyššej úrovni, dostali šancu ďalší odborníci. "
Inštalácia stropu v západnej bašte Oravského hradu.
Takmer žiadny červotoč
Reštaurátor predpokladal, že 340 rokov staré drevo bude skrz-naskrz zasiahnuté červotočom. Na jeho veľké prekvapenie to nebola pravda. „Objavil som len minimum drevokazného hmyzu. Naopak, hniloba drevo zasiahla. Nad betónovým stropom sú vetráky, zrejme cez ne presiakla voda."
Po stolárskom spevnení prišli na rad rezbárske práce súvisiace s doplnením chýbajúcich ornamentov z dielne stolára Dominika Zummera. Drevené kazety potom doviezli na hrad.
A od minulého týždňa sú skoro všetky opäť tam, kde patria. V západnej bašte. Dokončovacie práce bude reštaurátor s pomocníkmi robiť z plošín. Minulý týždeň doriešili aj vetranie betónového stropu a ochranu pamiatky pred vodou.
Renesančný strop, ktorý vraj po požiari slúžil ako vzor pri rekonštrukcii drevených stropov stredného hradu, budú môcť návštevníci Oravského hradu opäť obdivovať najneskôr začiatkom augusta. A možno aj skôr.
