DOLNÝ KUBÍN. Dostať sa do kostola, vybaviť formality na úradoch, zájsť ku kaderníčke či holičovi - pre zdravého človeka bežná vec. Pre vozičkára nepredstaviteľné trampoty.
Bariéry na mestskom úrade
Dolnokubínsky mestský úrad má vybudovaný bezbariérový prístup do budovy. No len čo sa človek na vozíku dostane pred vchod, narazí na niekoľko problémov. „Pri otváraní dverí si musím jednou rukou brzdiť vozík, aby som sa naklopeným chodníkom nezviezol dolu. V pohybe mi prekáža aj rohožka pred vstupom do úradu," hovorí Ján Brašeň z Dolného Kubína.
Úrad je prispôsobený tak, aby si ľudia mohli väčšinu záležitostí vybaviť v prízemí budovy. Aj tam sa ale vozičkár musí pasovať s otváraním a zatváraním dverí a správnym napasovaním vozíka pomedzi zárubne. „Zišli by sa tam elektronicky otvárateľné dvere," vraví Ján.
Dať sa ostrihať - pre vozičkára problém
S bariérami sa telesne postihnutí Dolnokubínčania stretávajú na každom rohu. Niekedy majú problém dostať sa k základným službám. Napríklad dať si upraviť vlasy. V meste nie je kaderníctvo a holičstvo prístupné pre vozičkárov. Jedinou výnimkou je kaderníctvo v Hoteli Park. „Ľudia na vozíčku to riešia tak, že si kaderníka zavolajú k sebe domov," hovorí predsedníčka Miestnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých Ružena Sekerková.
„Ďalším problémom, na ktorý naši členovia poukazujú, je prístup do katolíckeho kostola v centre mesta. Nie ja tam žiadna rampa. Ak sa chce vozičkár dostať dnu, musí niekoho požiadať, aby ho tam vyniesol."
Nevhodne postavený je aj chodník ku lekárni na Sládkovičovej ulici. Úrady ako zdravotná či sociálna poisťovňa na Aleji slobody sú pre hendikepovaných obyvateľov tiež nedostupné.
Mohlo by to byť lepšie
V Dolnom Kubíne sú dve zariadenia s prívlastkom „priateľské ku zdravotne postihnutým občanom". Sú to reštaurácia Marína a predajňa Orsa. Hendikepovaní ľudia by sa v týchto zariadeniach mali stretnúť s osobitným prístupom personálu, prípadne s ich pomocou.
V Dolnom Kubíne sú zatiaľ len dve zariadenia priateľské ku hendikepovaným ľuďom.
Podnikateľov k spolupráci na znižovanie bariér oslovuje mesto. „Snažíme sa, aby obyvatelia s telesným postihnutím mali v Dolnom Kubíne optimálne podmienky pre život. Stále niečo vylepšujeme, no nejde to naraz," povedal vedúci odboru sociálnych vecí Jozef Gruchalák. O nedostatkoch budovy mestského úradu vie. „Chceme ich odstrániť."
Telesne postihnutí Dolnokubínčania sa zhodujú v tom, že v meste sa pre nich mnoho vecí zmenilo k lepšiemu. Stále to však nie je také, aké by mohlo byť.
