Článok pokračuje pod video reklamou
DOLNÝ KUBÍN. Jediným stálym spoločníkom Dolnokubínčanky Alice Čaučíkovej je sučka Ajka. Platiť však za štvornohého miláčika mestu štyridsať eur z dôchodku sa jej zdá priveľa. Radnicu požiadala, aby poplatok upravila podľa veľkosti jednotlivých plemien.
Väčší viac, menší menej
Pani Alica dostala psa od syna, keď odchádzal pred dvomi rokmi za prácou do zahraničia. K radosti zo spoločnosti živého tvora ale pribudli aj starosti s výdavkami na starostlivosť o neho. Okrem bežných potrieb, ktoré si pes vyžaduje, musí do mestskej kasy odvádzať ročnú daň za chov a držanie psa. Výška poplatku je štyridsať eur.
Chovateľka bígla považuje jednotnú daň pre všetkých majiteľov psov za nespravodlivú. „Platím rovnako ako tí, ktorí si po svojich psoch neupratujú. Kupujem sáčky na exkrementy, krmivo, platím za veterinárnu starostlivosť. A za to, že sa o psa riadne starám, mám platiť ešte aj mestu," hovorí Alica Čaučíková.
Veľký pes podľa nej narobí väčší neporiadok ako malé plemeno. „Čím väčší pes, tým viac by mal jeho majiteľ platiť a naopak," myslí si dôchodkyňa.
Špekulanti sa plateniu mestu vyhýbajú
Vedúci odboru sociálnych vecí mestského úradu Jozef Gruchalák si uvedomuje, že pes je často jediným spoločníkom starých, osamelých ľudí. Tí nemajú peniaze nazvyš a jednorázový poplatok im môže narušiť domáci rozpočet. „Odpustiť daň im však nemôžeme. U každého osamelého dôchodcu budeme hľadať individuálne riešenie," povedal Gruchalák.
Niektorí Dolnokubínčania sa plateniu dane úspešne vyhýbajú. Psa prihlásili do niektorej z okolitých dedín, kde je poplatok nižší. Oberajú tým mestskú pokladnicu o príjmy, no samospráva nemá páky, aby v tom špekulantom zabránila.
