Nedeľa, 28. máj, 2023 | Meniny má Viliam

Daniel Turčina: Zo Žaškova do Carnegie Hall

Hrával na kópii Stradivariho huslí zo zbierky v Los Angeles. Dnes mu orchester zháňa husle z nórskej kráľovskej zbierky.

Huslista Daniel Turčina.Huslista Daniel Turčina. (Zdroj: www.tso.no)

Pochádza z malej dolnooravskej obce. Starý otec bol ľudovým výrobcom huslí, vyrobil ich niekoľko desiatok. Otec hral na basgitare a na kontrabase. Keď mal sedem rokov, zaviedli ho do hudobnej školy. Tvrdí, že naši učitelia, hoci nedocenení, dosahujú svetovú úroveň. Najspokojnejší je, keď hrá s dobrými muzikantmi dobrú hudbu, ktorú ľudia naozaj počúvajú. Huslista Daniel Turčina.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vašou prvou učiteľkou bola Mária Hrnčiarová. Aký mala na vás vplyv?

- Veľký. Dokonca by som povedal, že zásadný. Bolo šťastie mať odmalička učiteľa profesionála s dávkou trpezlivosti navyše. V hre na nástroji sú základy najpodstatnejšie. Je ťažké odúčať sa od zlozvykov.

SkryťVypnúť reklamu

Čoskoro ste sa začali presadzovať na detských súťažiach. Uvedomovali ste si už vtedy, čo je to úspech?

- Postupne som si uvedomoval najmä to, že hudba by ma mohla v živote zaujímať. A možno aj živiť. Darilo sa mi. Hoci som bol malý, vnímal som veľkú konkurenciu. Úspechy ma poháňali dopredu.

Mali ste vôbec detstvo?

- Mal. Hral som futbal, hokej, behal som po vonku a venoval som sa aj husliam.

turcina1web.jpg

Daniel Turčina na koncerte k 35. výročiu založenia ZUŠ P. M. Bohúňa.

Mať talent zrejme nestačí. Študovali ste na konzervatóriu, potom na VŠMU. Dá sa presadiť aj bez vzdelávacích inštitúcií?

- V klasickej hudbe nie. Potrebujete rozumieť notám i histórii, poznať rôzne štýly, obdobia, skladateľov. Aj prostredie je dôležité. Byť s ľuďmi, ktorým ide o to isté.

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste sa dostali do Philadelphie?

- Poslal som DVD z recitálu v Bratislave. Už som na to skoro aj zabudol, keď mi o pol roka prišla odpoveď, že ma berú a dávajú mi plné štipendium. Neváhal som ani chvíľu.

V čom je najväčší rozdiel medzi európskou a americkou školou?

- V možnostiach. Školy bojujú o dobrých študentov, pretože im robia reklamu. Ak je človek šikovný, má snahu, aj výsledky, škola ho potiahne. V Amerike je najdôležitejšia hudba. Je úplne jedno, kto ju interpretuje.

Účinkovali ste v Carnegie Hall. Ako to na vás zapôsobilo? Nemali ste trému? Predsa len musí byť rozdiel hrať v kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne a v jednej z najslávnejších koncertných siení na svete.

- Mal som šťastie hrať v Carnegie Hall viackrát. Prvýkrát už po dvojmesačnom pobyte v Amerike. Reprezentoval som Slovensko v rámci komorného orchestra. Samozrejme, mal som rešpekt, no zároveň som si vystúpenie užíval. Nie je to nič zázračné. Normálna sála, ľudia prídu a počúvajú. Viac ma prekvapilo, že už na generálku prišiel kritik z New York Times. Zaujímal sa o celý „ansábel", chcel vedieť, ako funguje, aby po premiére napísal pravdivú kritiku.

SkryťVypnúť reklamu

Od minulého roku pôsobíte v nórskom Trondheime. Prečo ste sa rozhodli pre túto krajinu?

- Keď som končil štúdium v Amerike, chcel som sa vrátiť do Európy. Moja spolužiačka Nórka, len tak zo žartu, povedala, že by som mohol ísť skúsiť hrať tam. Vyhral som konkurz a od minulého leta som tam.

Páči sa vám v Škandinávii?

- Dostať prácu ako muzikant je ťažké. Tu sa na jedno miesto hlási aj sto ľudí. V Amerike je to ešte horšie, tam ich na konkurz príde tisíc. Človek musí byť pripravený ísť a vyhrať. To nie je o tom, že idem skúsiť. Takto to nefunguje. Treba mať aj šťastie, ale v prvom rade treba byť pripravený.

Za tie roky vám muselo prejsť cez ruky viacero nástrojov. Na akom hráte teraz?

- Dokážem si vybaviť všetky nástroje, na ktorých som hral. Ako vyzerali, ako hrali. Najlepší nástroj som mal počas štúdia v Amerike. Bola to kópia Stradivariho huslí zo zbierky v Los Angeles. Teraz hrám na českom nástroji, no orchester mi zháňa niečo lepšie, z nórskej kráľovskej zbierky, ktorá má niekoľko špičkových nástrojov.

Každá minca má dve strany. Čo je rubom povolania huslistu?

- Iba to, že žijem v inej krajine. Všetko ostatné je pozitívne. Asi mám šťastie, že robím to, čo ma baví.

Určite sa vám nevyhli krízy. Ako sa vám podarilo prekonať ich?

- Boli aj ťažké chvíle. Najprv hudba človeka veľmi baví. Potom príde na to, že sa jej treba venovať každý deň. Myslím si, že som to zvládol. Aj v živote je to tak. Nie je všetko len krásne. Nejde to samo od seba, so všetkým sa treba popasovať.

Dá sa z hrania na husliach vyžiť?

- Áno. Ide o to, v akej krajine ste. U nás sa tiež dá, ale rozdiel je rapídny. V Nórsku je muzikantom v rámci západnej Európy asi najlepšie. Štát dáva do kultúry veľa peňazí. Napríklad v Amerike a vo Veľkej Británii je to naopak. Orchestre sú dotované súkromnými sponzormi.

Z čoho sa najviac tešíte v bežnom živote?

- Zo spoznávania novej krajiny. Nie je to úplne „uau", ale som spokojný. Veľa plávam, chodím do kina, na koncerty, stretávame sa s priateľmi, varíme si večere.

Máte priateľku?

- Áno. Americkú huslistku narodenú v Soule. O pár dní príde do Nórska študovať, pred sebou má ešte tri semestre.

Hudobníci vraj vedú kočovný život. Viete si predstaviť, že sa jedného dňa usadíte?

- Predstaviť si to viem, ale zatiaľ to neriešim. Ťažko povedať. Je dobré žiť v Nórsku. Možno si po roku poviem, že je to super krajina a že tam ostanem.

Čo je pre vás najväčšou výzvou do budúcnosti?

- Nahrávať, hrať a napredovať. Aby som sa stal koncertmajstrom, na to potrebujem ešte tak dva roky. Chcem mať radosť zo života a z hudby. A zo zájazdov, o pár týždňov ideme do Číny na Expo. Uvažujem aj o doktoráte. Uvidím. Počas školy človek vníma život akosi inak. Teraz mám prácu, príjem a hovorím si, aha, tak toto je ten život? Potrebujem sa rozpozerať.

Huslista Daniel Turčina sa narodil v roku 1983 v Dolnom Kubíne. Na husliach hrá od siedmich rokov. Ako žiak Márie Hrnčiarovej na Základnej umeleckej škole P. M. Bohúňa sa stal laureátom viacerých slovenských a medzinárodných detských interpretačných súťaží vrátane prestížnej Kocianovej husľovej súťaže v Ústí nad Orlicí. Na Konzervatóriu v Bratislave ho od roku 1997 viedla profesorka Mária Karlíková. V zbieraní ocenení pokračoval na študentských súťažiach i Národnej husľovej súťaži o cenu Karola Dobiáša. Od roku 2003 študoval na bratislavskej VŠMÚ. Vystupoval a spolupracoval so slovenskými i zahraničnými symfonickými i komornými telesami. V roku 2007 získal štipendium na Boyer College of Music and Dance vo Philadelphii, kde študoval v triede profesora Eduarda Schmiedera. Nahrával pre California Chamber Music Society, vystupoval v New Yorku i v Los Angeles. Od roku 2009 je členom Trondheim Soloist a Trondheim Symphony v Nórsku.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Miro Šatan: Nechajme deti robiť viacero športov
  3. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  4. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“
  5. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné
  6. Plánujete si dokonalú rodinnú dovolenku?
  7. Martin Cígler zo Seyforu: Rast IT sektora predbieha počet odborn
  8. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami
  1. Na trhu jazdeniek pribudli kabriolety
  2. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  3. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné
  4. Päť rád, ako si po vysokej škole nájsť vysnívanú prácu
  5. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“
  6. Miro Šatan: Nechajme deti robiť viacero športov
  7. 7 dôvodov, že investícia do bezpečnostných dverí sa vypláca
  8. Dualisti o praxi: Sme súčasťou všetkých procesov
  1. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko 9 641
  2. Existuje viac spôsobov, ako znížiť mesačnú splátku na hypotéke 8 108
  3. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 7 461
  4. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami 5 078
  5. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 4 833
  6. Ďurákovci a ich biznis: Z malého e-shopu k státisícovým tržbám 4 299
  7. Čeľustní ortopédi bijú na poplach: Pacienti potrebujú ochranu 3 405
  8. Tipy na výlety po letnom Rakúsku 2 462

Blogy SME

  1. Ján Šubák: Prepúšťanie a vysoké ceny automobilov môžu prísť oveľa skôr, ako si myslíme
  2. Jozef Sitko: Azda mi chce admin zakázať v SME publikovať? (1.)
  3. Peter Kubica: Kniha o tom, ako odbehnúť maratóny
  4. Ján Škerko: Smero-hlasácko-fašistická Hydra. Herkules, kde si?
  5. Anna Miľanová: V zálive...
  6. Ján Šeďo: "Putin dostal dve facky a povedal, že sa Ukrajine pomstí".
  7. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 28. /
  8. Silvia Smolková: Ako hasia problémy v republike naše „stopäťdesiatky“?
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 106 984
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 623
  3. Ján Šeďo: Mrak skazy úraduje aj na severozápade Slovenska a keby len tam... 30 727
  4. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 253
  5. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 30 148
  6. Ľudmila Križanovská: Zase ste nič nepochopili, pán Fico 13 473
  7. Miroslav Kocúr: Kočner a zahmlievanie okolo skutku, ktorý sa stal 7 337
  8. Ivan Bilohuščin: Igor Matovič: génius anti-intelektuálneho populizmu 7 009
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ján Šubák: Prepúšťanie a vysoké ceny automobilov môžu prísť oveľa skôr, ako si myslíme
  2. Jozef Sitko: Azda mi chce admin zakázať v SME publikovať? (1.)
  3. Peter Kubica: Kniha o tom, ako odbehnúť maratóny
  4. Ján Škerko: Smero-hlasácko-fašistická Hydra. Herkules, kde si?
  5. Anna Miľanová: V zálive...
  6. Ján Šeďo: "Putin dostal dve facky a povedal, že sa Ukrajine pomstí".
  7. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 28. /
  8. Silvia Smolková: Ako hasia problémy v republike naše „stopäťdesiatky“?
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 106 984
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 623
  3. Ján Šeďo: Mrak skazy úraduje aj na severozápade Slovenska a keby len tam... 30 727
  4. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 253
  5. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 30 148
  6. Ľudmila Križanovská: Zase ste nič nepochopili, pán Fico 13 473
  7. Miroslav Kocúr: Kočner a zahmlievanie okolo skutku, ktorý sa stal 7 337
  8. Ivan Bilohuščin: Igor Matovič: génius anti-intelektuálneho populizmu 7 009
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu