Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Daniel Turčina: Zo Žaškova do Carnegie Hall

Hrával na kópii Stradivariho huslí zo zbierky v Los Angeles. Dnes mu orchester zháňa husle z nórskej kráľovskej zbierky.

Huslista Daniel Turčina.Huslista Daniel Turčina. (Zdroj: www.tso.no)

Pochádza z malej dolnooravskej obce. Starý otec bol ľudovým výrobcom huslí, vyrobil ich niekoľko desiatok. Otec hral na basgitare a na kontrabase. Keď mal sedem rokov, zaviedli ho do hudobnej školy. Tvrdí, že naši učitelia, hoci nedocenení, dosahujú svetovú úroveň. Najspokojnejší je, keď hrá s dobrými muzikantmi dobrú hudbu, ktorú ľudia naozaj počúvajú. Huslista Daniel Turčina.

Vašou prvou učiteľkou bola Mária Hrnčiarová. Aký mala na vás vplyv?

- Veľký. Dokonca by som povedal, že zásadný. Bolo šťastie mať odmalička učiteľa profesionála s dávkou trpezlivosti navyše. V hre na nástroji sú základy najpodstatnejšie. Je ťažké odúčať sa od zlozvykov.

Skryť Vypnúť reklamu

Čoskoro ste sa začali presadzovať na detských súťažiach. Uvedomovali ste si už vtedy, čo je to úspech?

- Postupne som si uvedomoval najmä to, že hudba by ma mohla v živote zaujímať. A možno aj živiť. Darilo sa mi. Hoci som bol malý, vnímal som veľkú konkurenciu. Úspechy ma poháňali dopredu.

Mali ste vôbec detstvo?

- Mal. Hral som futbal, hokej, behal som po vonku a venoval som sa aj husliam.

turcina1web.jpg

Daniel Turčina na koncerte k 35. výročiu založenia ZUŠ P. M. Bohúňa.

Mať talent zrejme nestačí. Študovali ste na konzervatóriu, potom na VŠMU. Dá sa presadiť aj bez vzdelávacích inštitúcií?

- V klasickej hudbe nie. Potrebujete rozumieť notám i histórii, poznať rôzne štýly, obdobia, skladateľov. Aj prostredie je dôležité. Byť s ľuďmi, ktorým ide o to isté.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ste sa dostali do Philadelphie?

- Poslal som DVD z recitálu v Bratislave. Už som na to skoro aj zabudol, keď mi o pol roka prišla odpoveď, že ma berú a dávajú mi plné štipendium. Neváhal som ani chvíľu.

V čom je najväčší rozdiel medzi európskou a americkou školou?

- V možnostiach. Školy bojujú o dobrých študentov, pretože im robia reklamu. Ak je človek šikovný, má snahu, aj výsledky, škola ho potiahne. V Amerike je najdôležitejšia hudba. Je úplne jedno, kto ju interpretuje.

Účinkovali ste v Carnegie Hall. Ako to na vás zapôsobilo? Nemali ste trému? Predsa len musí byť rozdiel hrať v kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne a v jednej z najslávnejších koncertných siení na svete.

- Mal som šťastie hrať v Carnegie Hall viackrát. Prvýkrát už po dvojmesačnom pobyte v Amerike. Reprezentoval som Slovensko v rámci komorného orchestra. Samozrejme, mal som rešpekt, no zároveň som si vystúpenie užíval. Nie je to nič zázračné. Normálna sála, ľudia prídu a počúvajú. Viac ma prekvapilo, že už na generálku prišiel kritik z New York Times. Zaujímal sa o celý „ansábel", chcel vedieť, ako funguje, aby po premiére napísal pravdivú kritiku.

Skryť Vypnúť reklamu

Od minulého roku pôsobíte v nórskom Trondheime. Prečo ste sa rozhodli pre túto krajinu?

- Keď som končil štúdium v Amerike, chcel som sa vrátiť do Európy. Moja spolužiačka Nórka, len tak zo žartu, povedala, že by som mohol ísť skúsiť hrať tam. Vyhral som konkurz a od minulého leta som tam.

Páči sa vám v Škandinávii?

- Dostať prácu ako muzikant je ťažké. Tu sa na jedno miesto hlási aj sto ľudí. V Amerike je to ešte horšie, tam ich na konkurz príde tisíc. Človek musí byť pripravený ísť a vyhrať. To nie je o tom, že idem skúsiť. Takto to nefunguje. Treba mať aj šťastie, ale v prvom rade treba byť pripravený.

Za tie roky vám muselo prejsť cez ruky viacero nástrojov. Na akom hráte teraz?

- Dokážem si vybaviť všetky nástroje, na ktorých som hral. Ako vyzerali, ako hrali. Najlepší nástroj som mal počas štúdia v Amerike. Bola to kópia Stradivariho huslí zo zbierky v Los Angeles. Teraz hrám na českom nástroji, no orchester mi zháňa niečo lepšie, z nórskej kráľovskej zbierky, ktorá má niekoľko špičkových nástrojov.

Každá minca má dve strany. Čo je rubom povolania huslistu?

- Iba to, že žijem v inej krajine. Všetko ostatné je pozitívne. Asi mám šťastie, že robím to, čo ma baví.

Určite sa vám nevyhli krízy. Ako sa vám podarilo prekonať ich?

- Boli aj ťažké chvíle. Najprv hudba človeka veľmi baví. Potom príde na to, že sa jej treba venovať každý deň. Myslím si, že som to zvládol. Aj v živote je to tak. Nie je všetko len krásne. Nejde to samo od seba, so všetkým sa treba popasovať.

Dá sa z hrania na husliach vyžiť?

- Áno. Ide o to, v akej krajine ste. U nás sa tiež dá, ale rozdiel je rapídny. V Nórsku je muzikantom v rámci západnej Európy asi najlepšie. Štát dáva do kultúry veľa peňazí. Napríklad v Amerike a vo Veľkej Británii je to naopak. Orchestre sú dotované súkromnými sponzormi.

Z čoho sa najviac tešíte v bežnom živote?

- Zo spoznávania novej krajiny. Nie je to úplne „uau", ale som spokojný. Veľa plávam, chodím do kina, na koncerty, stretávame sa s priateľmi, varíme si večere.

Máte priateľku?

- Áno. Americkú huslistku narodenú v Soule. O pár dní príde do Nórska študovať, pred sebou má ešte tri semestre.

Hudobníci vraj vedú kočovný život. Viete si predstaviť, že sa jedného dňa usadíte?

- Predstaviť si to viem, ale zatiaľ to neriešim. Ťažko povedať. Je dobré žiť v Nórsku. Možno si po roku poviem, že je to super krajina a že tam ostanem.

Čo je pre vás najväčšou výzvou do budúcnosti?

- Nahrávať, hrať a napredovať. Aby som sa stal koncertmajstrom, na to potrebujem ešte tak dva roky. Chcem mať radosť zo života a z hudby. A zo zájazdov, o pár týždňov ideme do Číny na Expo. Uvažujem aj o doktoráte. Uvidím. Počas školy človek vníma život akosi inak. Teraz mám prácu, príjem a hovorím si, aha, tak toto je ten život? Potrebujem sa rozpozerať.

Huslista Daniel Turčina sa narodil v roku 1983 v Dolnom Kubíne. Na husliach hrá od siedmich rokov. Ako žiak Márie Hrnčiarovej na Základnej umeleckej škole P. M. Bohúňa sa stal laureátom viacerých slovenských a medzinárodných detských interpretačných súťaží vrátane prestížnej Kocianovej husľovej súťaže v Ústí nad Orlicí. Na Konzervatóriu v Bratislave ho od roku 1997 viedla profesorka Mária Karlíková. V zbieraní ocenení pokračoval na študentských súťažiach i Národnej husľovej súťaži o cenu Karola Dobiáša. Od roku 2003 študoval na bratislavskej VŠMÚ. Vystupoval a spolupracoval so slovenskými i zahraničnými symfonickými i komornými telesami. V roku 2007 získal štipendium na Boyer College of Music and Dance vo Philadelphii, kde študoval v triede profesora Eduarda Schmiedera. Nahrával pre California Chamber Music Society, vystupoval v New Yorku i v Los Angeles. Od roku 2009 je členom Trondheim Soloist a Trondheim Symphony v Nórsku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 153
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 118
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 136
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 744
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 762
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 366
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 409
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 264
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 184
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 936
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Zástupca armády pri kontrole priestorov na odber vo Veličnej.

Rooney, Di María alebo Matič, Peter Maslo môže byť na kariéru hrdý

Bývalý hráč Ružomberka sa rozhodol robiť futbal už iba popri práci.

Peter Maslo (v oranžovom) si zahral v predkole Ligy Majstrov či Európsku ligu.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Napriek snahe lekárov sa počet obetí koronavírusu zvyšuje.

Zosuv ohrozoval cestu aj železnicu. Takto to riešia

Premávka na ceste medzi Bzinami a Medzibrodím nad Oravou bude obmedzená do konca roka.

Oprava zosuvu na ceste medzi Bzinami a Medzibrodím nad Oravou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?