NIŽNÁ. Včelár Pavol Kozáčik z Nižnej patrí k ukážkovým príkladom predajcov z dvora. Včelí med balí a predáva s vlastnou etiketou už deväť rokov. Spočiatku musel plniť najmä povinnosť pravidelných kontrol medu. Po uzákonení predaja z dvora splnil všetky zákonné podmienky a dnes, ako sám hovorí, je rád, že chovatelia takúto možnosť od vlády dostali.
Dlhoročné skúsenosti
„Predaj z dvora je pre včelárov, ale nielen pre nás, veľmi výhodný," hovorí dlhoročný včelár. „Niekedy bolo ťažké presadiť takéto predávanie našich produktov. Obchodoval som s medom už predtým a tiež som musel spĺňať určité podmienky."
Jednou z nich bola pravidelná kontrola medu. Každý registrovaný včelár musel už pred 1. septembrom minulého roku posielať vzorky medu na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Dolnom Kubíne (RVPS). Ak by si med nedal skontrolovať a našiel sa nespokojný zákazník, včelár by mal problém. „Zákazník sa tiež mohol obrátiť na štátnu veterinárnu správu so žiadosťou o kontrolu medu, ktorý kúpil. Keďže na ňom bola etiketa, vedel, kto mu ho predal. Ak by sa zistilo, že tento med nebol kontrolovaný a je nekvalitný, včelár by ho musel zničiť a prestať predávať." Samozrejme, neobišla by ho ani pokuta. Pavol Kozáčik sa však takýmto problémom vyhýbal v minulosti a vyhýba sa im aj dnes. Je rád, že med je pravidelne kontrolovaný.
Jeden z najkvalitnejších
Slovenský med patrí, aj vďaka podrobným kontrolám k jedným z najkvalitnejších na svete. Potvrdzujú to najmä úspechy na európskych a svetových súťažiach, v ktorých sa hodnotí kvalita medov. „Chuť medu a jeho kvalita závisí aj od včelára a ľudí, ktorí s ním robia," hovorí Kozáčik. „Dôležité je prostredie, v ktorom včely žijú. Med je hygroskopický, pohlcuje pachy a vlhkosť. Už pri jeho výrobe, keď včelička donesie do úľa nektár, sa musí z včelína šíriť vôňa, nie zápach."
Včelári nesmú zabúdať ani na správne vytáčanie medu, jeho skladovanie a napokon aj balenie.
Nie je včelár ako včelár
Pavlovi Kozáčikovi nevadí ani podrobná agenda, ktorú musí teraz, zaregistrovaný ako predajca z dvora, vypisovať. „Socializmus nám veľmi poškodil. Vtedy od všetkých včelárov vykúpila med Jednota, ktorá ho centrálne balila a včelár sa už o nič nestaral. Dnes, ak si včelár nedokáže predať med sám, má z neho len polovičný, niekedy len tretinový osoh. Neboli sme na to zvyknutí, takto sa kedysi nepredávalo. Ale ja stále tvrdím, že nie je včelár včelárom, ak si svoj med nedokáže predať so všetkým, čo k tomu patrí."
Na RVPS je zaevidovaná väčšina oravských včelárov. Nie všetci sa však registrujú ako predajcovia z dvora. Samotná registrácia totiž nestačí. „Včelár musí mať aj miestnosť, kde med balí. Tá musí spĺňať určité parametre, výrobok musí označovať etiketou s danými údajmi."
K včelárstvu prišiel náhodou
Pavol Kozáčik sa k včelárstvu dostal už ako desaťročný. Pomáhal včelárovi, ktorý mal len jednu ruku. Odvtedy ubehlo už takmer polstoročie a na včely ani na chvíľu nezanevrel. Naopak, pritiahol ku včelám celú rodinu. Dnes má na svojej rodinnej farme 150 včelstiev. Pre ilustráciu, v jednom včelstve je v lete od 70 do 80-tisíc včiel, teda dokopy ich majú Kozáčikovci viac než 12 miliónov. Takéto obrovské množstvo robotníc zamestnáva celú rodinu počas celého roka. „So včelami pracujem už päťdesiat rokov, napriek tomu sa každý rok pri nich naučím niečo nové," dodáva včelár z Nižnej.
