TVRDOŠÍN. Zákon o predaji z dvora má pomôcť malým poľnohospodárom. Po úpadku v posledných rokoch by mal slovenský agrosektor aspoň čiastočne pozdvihnúť. Do platnosti vstúpil začiatkom septembra minulého roku. Do praxe sa ho však plnohodnotne zavádzať zatiaľ veľmi nedarí. Prvovýrobcom totiž zo zákona vyplýva množstvo povinností, ktoré bude pravdepodobne len málokto ochotný plniť.
Nejasné malé množstvá
Predaj z dvora sa týka ľudí, ktorí chcú priamo z domu predávať mäso z hydiny, domácich králikov a voľne žijúcej zveri, surové kravské, ovčie alebo kozie mlieko, vajcia, včelí med či ryby živé alebo zabité. Podmienkou je, aby boli tieto produkty predávané v malých množstvách. Čo presne si má predajca pod pojmom malé množstvo predstaviť, však nie je u každého produktu celkom jasné. Pri mlieku a mede je to obvyklá denná spotreba, pri rybách by prvovýrobca nemal spotrebiteľovi predať ryby za viac ako 20 eur, malé množstvo pri vajciach je maximálne 60 kusov. Hlavným cieľom ministerstva pri navrhovaní tohto zákona bolo zvýšenie konkurencieschopnosti, zvýšenie príjmov malých roľníkov, skvalitnenie života ľudí na vidieku či lepšia dostupnosť regionálnych špecialít.
Agenda ľudí odrádza
Na prvý pohľad sa zdá, že zákon je pre malých chovateľov skutočne výhodný, že si konečne môžu čo-to zarobiť. S možnosťami na predaj z dvora sa však spája toľko povinností, že len máloktorý menší chovateľ sa odhodlá legálne zaregistrovať a zaradiť do systému.
„Všetci prvovýrobcovia musia byť zaregistrovaní na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, musia predávané produkty označovať, uvádzať dátum výroby, návod na prípravu a musia viesť podrobnú agendu o svojom chove," hovorí predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR Milan Mišánik.
„Ľudí predaj z dvora neláka. Keď si predstavia, čo všetko musia robiť, aké riziká nesie, radšej sa do neho ani nepúšťajú. V oravských dedinách je ešte stále veľa chovateľov, ktorí majú zvieratá či už registrovane alebo neregistrovane. Teraz tí, ktorí by sa aj chceli dostať do systému, zisťujú, že to nie je príliš rentabilné, nemajú dvakrát záujem pridať sa."
Len z dvora, nie na tržniciach
Pôvodne chcel zväz docieliť v zákone isté úpravy. Chcel, aby mohol prvovýrobca predávať svoje produkty aj mimo domu, na tržniciach, v stánku. Európska únia však farmu chápala ako miesto, kde sa zviera bezprostredne dochová. Predajom z dvora je teda len predávanie priamo odtiaľ, kde hydinu alebo ryby chovateľ dochová. Doriešiť sa nepodarilo ani dotačný systém predaja z dvora.
Súčasťou nového poľnohospodárskeho zákona sú aj mliečne automaty, ktoré sa na Slovensku začali inštalovať v minulom roku. Pôvodne nepotrebovali stavebné povolenia ani podmienečné schvaľovania. Pri samotnej realizácii je však všetko úplne inak. „Museli sa robiť stavebné povolenie, prevádzky sú schválené len na prechodné obdobie. Pomôcť mal aj dotačný systém, no zatiaľ sa tak nestalo. Slovensko investovalo do propagácie nadnárodného projektu cez 140 miliónov korún, ale spotrebu mlieka sa zvýšiť nepodarilo. Ani predpokladaný počet automatov nie je zatiaľ naplnený."
Zložité kritériá
Výpadky tržieb pri predaji mlieka, ale aj ostatných komodít spomínaných v zákone, by podľa Mišánika mohli aspoň čiastočne poriešiť mliečne automaty aj predaj z dvora. Prvovýrobcovia by však museli tieto produkty predávať niekde v meste, kde sa pohybuje viac ľudí. "Ak môže výrobky predávať len z domu, musí ich baliť, spĺňať zložité predpisy a pritom nie je doriešený ani dotačný systém, problém to nerieši."
