Na Orave sú už iba jediné verejne dostupné slnečné hodiny. Na dolnej Orave nie sú známe žiadne, v Bobrove pred desiatimi rokmi zanikli. Zostali len v Trstenej.
BOBROV, TRSTENÁ.„Dá sa pochopiť, keď počas vojen a tmárstva ľudia ničili cennú literatúru či historické artefakty, no nedá sa pochopiť, že to robia aj v 21. storočí," hovorí riaditeľ Považskej hvezdárne Miroslav Znášik. Jeho tím minulý rok v rámci projektu Slnečné hodiny v Žilinskom kraji navštívil 24 miest a obcí, v ktorých sa nachádzajú slnečné hodiny alebo ich zvyšky. Na Orave medzi ne patrí len Trstená, v Bobrove slnečné hodiny zanikli počas prvej etapy rekonštrukcie kostola v roku 2000. V Dolnokubínskom okrese hvezdári nenašli o jestvujúcich, ba ani zaniknutých slnečných hodinách žiadne záznamy.
„Preverili sme stav, polohy, katalógové vlastnosti a gnómonickú správnosť existujúcich slnečných hodín. V kraji ich evidujeme 28, vrátane piatich zaniknutých," dodáva Znášik.
Kaplnka bola vďakou za prežitie
O slnečných hodinách na južnej stene Kostola sv. Jakuba v Bobrove nám porozprával niekdajší kostolník Jozef Jagelčák.
Hoci bol kostol postavený v roku 1753, slnečné hodiny pribudli na jeho stenu pravdepodobne až v roku 1833 po prístavbe bočnej kaplnky Umučenia Ježiša Krista. Postaviť ju dal Bobrovčan Andrej Kompanik z vďaky za šťastné prekonanie cholery. V gotickej kaplnke aj dnes visia na stene unikátne olejomaľby Pribíjanie, Ukrižovanie a Sňatie. „Keď sa pozriete na Ukrižovanie, hľadíte presne na miesto, kde boli umiestnené slnečné hodiny, ibaže na druhej strane steny," hovorí niekdajší kostolník.
Nie je to jednoduché
Bobrovské slnečné hodiny boli unikátne tým, že mali ciferník rozdelený nielen na hodinové, ale na pätnásťminútové časové intervaly.
„Pri obnove fasády kostola v roku 1967 robotníci odstraňovali len vrchnú vrstvu omietky, hodiny iba zakryli plachtou a potom znova premaľovali," hovorí Jozef Jagelčák. „Pred desiatimi rokmi začala prvá etapa doteraz trvajúcej generálnej rekonštrukcie celého kostola. Omietku sme osekávali až na kameň, vrátane steny, na ktorej boli hodiny. Lešením robotníci pohli gnómonom - ručičkou, ktorá na hodiny vrhá tieň. Pokúsil som sa ho napraviť tak, že som ho nastavil presne o dvanástej, no už o tretej hodiny neukazovali presne. Nastavenie ručičky je trochu komplikovanejšie, pravdepodobne by to bolo najjednoduchšie v prvý letný deň. Ručičku slnečných hodín sme vtedy uložili do skladu, ešte stále by tam mala byť."
Ciferník vežových hodín bobrovského kostola pri rekonštukcii v roku 2003 obnovili. Pred inštaláciou na vežu ho obdivovali aj synovia Jozefa Jagelčáka.
Môžu ich obnoviť
„Dnes už ani nevnímame, ktorý čas je správny, či zimný, alebo letný. Slnečné hodiny však človeka neoklamú, slnko stále vychádza i zapadá podľa zimného času."
Po novom omietnutí steny chcel niekdajší kostolník slnečné hodiny na južnej stene obnoviť, no diskusie o tom skončili neurčito. „Ja som stále ochotný slnečné hodiny obnoviť, je to krásna, jednoduchá a predsa dômyselná vec, nie drahá, sám by som zaplatil veci, čo na to treba," hovorí Jagelčák. Podľa neho stačí, ak budú obnove hodín naklonení aj ostatní farníci a správca farnosti. Po našom rozhovore správca farnosti vdp. Ján Kekelák súhlasil s obnovou slnečných hodín, hoci peňazí farnosť nemá nazvyš.
Trstenčania odstránili letopočet
Unikátom sú jediné evidované slnečné hodiny na Orave, okolo ktorých chodia v Trstenej denno-denne stovky ľudí. Nad bránou do Kostola sv. Martina sú už tak dlho, že ich ľudia sotva vnímajú. „Donedávna bol na nich aj letopočet ich vzniku, rok 1637. Pri poslednej rekonštrukcii kostola ho však niekto, ktovie prečo, zatrel a už viac nedoplnil. V zahraničí dokážu mestá takéto malé historické zázraky úžasne podať a prilákať nimi turistov, žiaľ u nás to ešte stále tak nefunguje," hovorí Znášik. „Raritou je poloha trstenských hodín. Na stene otočenej na juh je nastavenie slnečných hodín relatívne ľahké, no stena v Trstenej nie je otočená priamo na juh. Ale aj tak ukazujú správny čas."
Súčasťou projektu Považskej hvezdárne je zoznam slnečných hodín v kraji aj s presnými súradnicami pre autonavigáciu. „Dnes už tento údaj vyžaduje takmer každý mladší turista."
Dolný Kubín nemá žiadne
Najviac slnečných hodín sa nachádza na kostoloch (10), kaštieľoch (5), rodinných domoch a chatách (4), kláštoroch (2) a zvoniciach (2). Okrem toho našli slnečné hodiny na radnici, škole, fare, budove firmy a na bývalej sýpke. Regionálne je najviac slnečných hodín, vrátane zaniknutých, v okresoch Liptovský Mikuláš (9) a Žilina (8). Nasledujú okresy Martin (5), Ružomberok a Bytča (po 2) a jedny slnečné hodiny sú v okresoch Tvrdošín a Námestovo (zaniknuté). Doposiaľ nie sú známe slnečné hodiny v okresoch Kysucké Nové Mesto, Čadca, Turčianske Teplice a Dolný Kubín.
SLNEČNÉ HODINY
- Slnečné hodiny sú prastarým prostriedkom na meranie času za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného zdanlivého pohybu slnka po oblohe. Slnko vrhá rovnako pohyblivý tieň, ktorý potom za pomoci tienidla a stupnice ukazuje čas.
- Najstaršie pramene hovoria o používaní hodín v Číne a Egypte už v období okolo roku 1500 pred Kristom. V Grécku zostrojil prvé slnečné hodiny Alexander Lakedaimonský asi v prvej polovici 5. storočia pred Kristom. Do Ríma priniesol slnečné hodiny konzul Manlius Valerius Massala zo Sicílie v roku 263 p. n. l.
- Prvé slnečné hodiny s gnómonom kolmým na zemský povrch boli nepresné. O ich podstatné zlepšenie nastalo vtedy, keď sa gnómon umiestnil tak, že koniec tyče smeroval do polohy svetového pólu a bol tak rovnobežný so zemskou osou. Pri takejto úprave sa nemerala dĺžka vrhnutého tieňa, ale smer.
- O zdokonalenie stredovekej gnomoniky sa zaslúžili Arabi v 13. storočí. V Európe sa slnečné hodiny objavili najskôr v nemeckých krajinách, približne okolo roku 1450.
