BABÍN. Zmenu územného plánu spracováva architektonická kancelária Jána Kubinu v Dolnom Kubíne.
„Oprávnené pripomienky do návrhu zapracujeme, neoprávnené nie," povedal Ján Kubina. „Kým so štátnymi orgánmi sa spracovateľ dohodnúť musí, výhrady občanov nie je povinný akceptovať. Obec ich však musí pozvať na ďalšie prerokovanie a oznámiť im dôvod."
Až po získaní súhlasných stanovísk od krajského pozemkového a stavebného úradu dostanú návrh na stôl poslanci obecného zastupiteľstva. Celý proces potrvá minimálne tri mesiace.
Chcú chrániť tradíciu
S výstavbou veterných parkov nesúhlasí susedný Hruštín. Zmenu územného plánu pripomienkovalo aj združenie Orava Fénix, ktoré sa zameriava na ochranu a podporu tradičných hodnôt regiónu. Okrem iných negatív upozorňuje na znehodnotenie časti Hruštínskeho podolia a Oravskej Magury neprirodzenými technickými stavbami. Z viacerých zdravotných rizík kladie dôraz na nedostatočne preskúmaný nepočuteľný infrazvuk.
Spochybňuje aj ekologický prínos. „Nárast výroby elektrickej energie z veterných elektrární automaticky neznamená rovnaký objemový pokles výroby elektrickej energie z klasických a jadrových zdrojov. Turbíny produkujú elektrickú energiu, len keď fúka vietor. A nadbytočná sa nedá uskladniť, čiže aj tak musí byť stále k dispozícii primerané množstvo náhradnej elektrickej energie z iných zdrojov," povedal predseda združenia Róbert Kopilec.
Chcú obec rozvíjať
V polovici apríla vycestovali zástupcovia Babína na čele so starostom do Cerovej, kde od roku 2003 stojí prvý veterný park na Slovensku.
„Hluk pri jednej zo štyroch turbín nepresiahol 40 decibelov. Viac bolo počuť štebot operencov. Vo vzdialenosti 200 metrov v protismere vetra sme hluk nepočuli," povedal babínsky starosta Milan Matys. Výhrady proti elektrárňam malo dvadsať percent obyvateľov v bezprostrednej blízkosti parku. Ostatní si pochvaľovali rozvoj obce i prílev návštevníkov.
Dva veterné parky Poľana a Babínska hoľa s 13 veternými elektrárňami chce v katastri Babína postaviť bratislavská spoločnosť SWWE. V zámere, ktorý zverejnila vo februári, uvádza, že ide o investíciu 389 miliónov eur. Prvá fáza posudzovania vplyvov na životné prostredie v procese EIA sa končí. Po pripomienkovaní zámeru bude nasledovať zisťovacie konanie.
