Dievčatá zaujímalo najmä to, kedy sa Martin Bajčičák bude ženiť

Minulý štvrtok Zákamenčania doma privítali svojho hrdinu - štvornásobného olympionika Martina Bajčičáka. Hovorili spolu vážne, aj veselo.

ZÁKAMENNÉ. Hoci Martin Bajčičák na tohtoročných OH vo Vancouvri nezaznamenal výrazný úspech - v behu na lyžiach mužov na 15 km skončil na 23. mieste z 95 štartujúcich a v skiatlone na 25. mieste spomedzi 64 pretekárov - jeho rodáci ho doma opäť privítali ako hrdinu. Veď olympionici sa na Orave nerodia každý deň.

Olympijské zaostanie za medailovými postami si Martin napravil na konci marca v pretekoch neoficiálnych majstrovstiev Európy v maratónskom behu na lyžiach v nemeckom Bodenmaise, kde získal 2. miesto. Tridsaťtriročného Bajčičáka klasifikovali v cieli 42 km dlhých pretekov iba sedem desatín sekundy za víťazným Nemcom Florianom Rohdem.

Trate boli náročné

Minulý štvrtok sa Martin stretol v rodnej dedine so zástupcami miestnej samosprávy, rodákov, svojím bývalým riaditeľom, trénerom a s priateľmi z lyžiarskych tratí. V škole ho zvedavými otázkami vítali žiaci z lavíc, ktoré kedysi dral aj on sám.

„Olympiádu v kanade považujem skôr za jarnú, než za zimnú. Organizátorom dalo veľa práce, aby boli lyžiarske trate naozaj snehové," spomínal Martin Bajčičák na olympijské trate. „Na tratiach bola skôr snehová kaša, ktorú museli zvládnuť do pretekov zmeniť na sneh. Technika a chémia dnes už dokážu aj to, takže počas pretekov trať bola v poriadku, aj keď náročná."

Martin síce hovorí, že celá slovenská výprava veľmi intenzívne prežívala prvú zlatú medailu Anastasie Kuzminovej, ktorá bola zároveň prvým olympijským zlatom pre Slovensko počas éry samostatnosti. „Potom už eufória poľavila a ďalšie medaily prijímali funkcionári nášho olympijského športu s trochu menším nadšením," dodáva Martin. O svojom umiestnení hovorí, že mohlo byť aj lepšie.

Chýba motivácia, ale aj peniaze

Budúcnosť slovenského lyžovania Martin nevidí ružovo. „Vypadli už dve generácie pretekárov. Keď skončíme my, čo pretekáme teraz, niet koho postaviť, pretože sa prerušila kontinuita výchovy dorastu. Ak chce niekto dnes pretekať - od počiatočnej úrovne až po najvyššiu - stojí to nielen veľa driny, ale aj peňazí. Tí, čo na to majú financie, málokedy majú talent a výdrž a tí, ktorí disponujú talentom, nemajú na to peniaze."

Niekdajší tréner dnešného olympionika Albín Bernaťák s Martinom súhlasí a dodáva: „Okrem toho chýbajú nadšenci, čo by boli ochotní súperiť s počítačmi, počítačovými hrami a televíziou - to sú dve veci, ktoré dnešné deti odrádzajú od fyzických športových aktivít. Ja som také starosti nemal, aj keď som neraz musel chlapcov hľadať po domoch a za uši ťahať na tréning. Dnešným deťom chýba hlavne dostatočne silná motivácia."

Dozvieme sa to skoro

A čo bolo motiváciou pre Martina, aby ako deväťročný začal systematickejšie trénovať? „To doteraz nevie ani pán Bernaťák," pousmeje sa Martin. „Vždy pred tréningom, keď tréner meškal, hrali sme v telocvični futbal, vešali sa po lanách a stavali si bunkre. To sa nám ohromne rátalo. Ale musím súhlasiť s tými, čo hovoria, že Albín Bernaťák bol tou dušou, ktorá dnes nášmu športu chýba. "

Medzi žiakmi sa olympionik nevyhol viacerým otázkam „na telo". Dievčatá najviac zaujímalo, kedy sa Martin bude ženiť, keďže medzi nich prišiel nielen s rodičmi a trénerom, ale aj s priateľkou Alenou Ninisovou. „Všetko chce svoj čas. Ale dozviete sa to skoro," prisľúbil Martin.