DOLNÝ KUBÍN. Eby, jedenásťmesačná fenka labradora, žije na dvore rodinného domu v Oravskom Podzámku. Svet za plotom bol pre ňu donedávna veľkou neznámou. Zbaviť sa strachu z ľudí či áut ju učí Tomáš Schvartz (28). A to priamo doma. Dolnokubínsky chovateľ a špecialista na výchovu psov sa vo svojej psej škole Chajati zameriava na prevýchovu problémových psov.
Eby nie je jediná. Tara, bernský salašnícky pes z Nových Zámkov, ktorý rok neurobil bez vôdzky ani krok, dnes, vďaka Tomášovej pomoci, môže slobodne behať. O čosi horšie dopadol americký pitbullteriér Drak. Takmer celú mladosť prežil v kôlni, viac hladný ako sýty. „Od mužov utekal na sto honov. Za rok a pol sme ho dali dokopy asi na päťdesiat percent. Lepšie to už nebude."
Na rozdiel od mnohých, mediálne známych odborníkov je Dolnokubínčan presvedčený o tom, že z podráždeného, večne brechajúceho zvieraťa nie je možné urobiť milého spoločníka za dvadsaťštyri hodín. Psa považuje za plnohodnotného člena rodiny. Treba mu dať všetko, čo potrebuje, a to s ohľadom na plemeno, vek i povahu.
„Ľudia sú nedôslední. Pre jeden povel používajú aj tri výrazy, čo psa mätie. A nevedia odhadnúť intenzitu výcviku, buď so psom cvičia málo alebo príliš veľa." Naučiť ľudí psom rozumieť a správne sa o nich postarať - to je cieľom prvej dolnokubínskej psej školy.
Pes ho zatiaľ nepohrýzol
Absolventa poľnohospodárskej školy bavia psi odmalička. Sprvu nosil domov tzv. pouličné zmesky. Potom si kúpil prvého poriadneho psa - amerického stafforda. Opustiť rodičovskú strechu mu otec s mamou dovolili pod jedinou podmienkou: Vasco musí ostať.
„Otec nikdy nechcel psa, pretože má rád poriadok a čistotu. Dnes s ním spáva v posteli. Mama, domáca ošetrovateľka, zas mala zo psov panický strach. Návštevy pacientov na dedinách, kde má psa pomaly každý, ju stresovali. Teraz sa priam teší, keď nejakého vidí za bráničkou."
Rozhodnutiu založiť si psiu školu predchádzala jedenásťročná prax. Že to so psami vie, sa ľudia dozvedeli rýchlo. A tak, jeden za druhým, chodili po radu. Tomáš sa zameriava na chov amerického stafforda a jacka russela. Tri z 15 psov s ním žijú v byte.
Dobrý chovateľ sa vraj na zviera pozrie a vie, čo si môže dovoliť. Keď sa so stiahnutým chvostom medzi nohami ustráchane krčí, zbytočne sa k nemu nepribližuje. Ak náhodou ušlo a je vystresované, reakcie môžu byť rôzne. Pri náhodnom stretnutí odporúča zachovať pokoj a nenadväzovať očný kontakt. „Pes nemá bočné úmysly. Platí buď áno, alebo nie. Na rozdiel od ľudí nepozná zlatú strednú cestu. Keď človek dokáže predvídať jeho správanie, vyhne sa konfliktným situáciám a nepríjemným stretom."
Športovec a buldog? Nezmysel
Rozhodujúcim kritériom pri výbere psa má byť životný štýl. Anglickému buldogovi sa športovo založený človek vyhne oblúkom - toto plemeno nemá šancu stíhať rýchle tempo. Na ochranu majetku je zas najlepší dlhosrstý pes, ktorý dobre znáša zimu, napríklad nemecký ovčiak alebo kaukazký pes, rozhodne nie pitbull alebo doberman, tie chlad neznášajú.
Najlepším spoločníkom pre osamelého starého človeka bude nenáročné plemeno, ktorému stačí ku šťastiu prechádzka. „Pokojne to môže to byť pes z dobrého útulku. Sú to vďačné zvieratá." Človek s nadváhou 30-40 kilogramov by si mal kúpu psa takisto dobre premyslieť. Netreba preceňovať ani seba, ani zviera.
Najhoršie je chovať psov ako sliepky
Ak niekto pripustí 11-mesačnú fenku a potom to opakuje dvakrát do roka, vyčerpané zviera sa dožije tak päť-šesť rokov. Konkrétnych prípadov by sa vraj našlo na Orave požehnane. Z obavy pred následkami zlej genetickej výbavy by Tomáš od takého chovateľa nechcel psa ani zadarmo.
„Psi nie sú sliepky. Považujem za týranie mať namiesto chovnej stanice továreň. Šteniatko vám strčia do rúk medzi dverami spolu s očkovacím preukazom. O rodičoch nemáte ani potuchy." Chápe, že pri kúpe rozhoduje cena. Americký stafford s papiermi stojí vyše 500 eur. Bez papiera sa dá kúpiť aj za 50. „Len sa môže stať, že si s lacným psom nedáte rady do konca života."
