Najkrajšie stromy sú vraj na Horehroní. Možno, no nie je to tak dávno, čo sa aj oravské lesy krásne zelenali. Dnes majú nezdravú šedú farbu. Zánik tunajších smrečín je nezvratný, dá sa len spomaliť. No stojí to milióny eur.
NÁMESTOVO. Lesníci na oravských lesných správach prezrú v apríli takmer každý strom - a nie je to preto, že apríl je mesiacom lesov. Muži v zelenom hľadajú každú stopu po najväčšej pliage lesa - po lykožrútovi smrekovom, lykožrútovi lesklom a ďalšom podkôrnom hmyze. Ešte pred prvým rojením sa lesníci snažia zlikvidovať každý zdroj novej nákazy.
„Ak nám na jar ujde jeden napadnutý strom, na jeseň sú ich okolo neho desiatky a o rok hektárová holina," konštatuje riaditeľ námestovského závodu štátnych lesov Jozef Šálka.
Najhorší bol rok 2008 Štvrť milióna kubíkov dreva, ktoré pred šiestimi rokmi vyvrátila z koreňa víchrica v štátnych lesoch na severe Oravy, nebolo v ľudských silách spracovať za pol roka, do prvého rojenia podkôrneho hmyzu. Nespracované kalamitné drevo sa síce chemicky ošetrovalo, no invázii lykožrúta smrekového a ďalších škodcov to nezabránilo. Ich počty rástli geometrickým radom pri každom ďalšom rojení, ktoré bývajú dve až tri do roka. Už rok a pol po kalamite na Orave a v Tatrách prišlo rekordne skoré prvé rojenie - 11. až 12. apríla. Opakovalo sa aj v roku 2007. Množstvo lykožrútov v pokalamitných porastoch kulminoval v roku 2008.
František Poleta kontroluje účinnosť insekticídu na otrávených a navnadených lapákoch. Spolupracovať musia aj ochranári Rovnakú skúsenosť má aj Jozef Herud, ktorý sa v námestovskom lesnom závode venuje ochrane lesa.
„Od kalamity v roku 2004 bol rekordný odchyt podkôrnikov v roku 2008 - cez 33,3 milióna kusov. Z toho lykožrúta smrekového bolo viac ako 23,6 milióna a lykožrúta lesklého 9,7 milióna kusov. Minulý rok sme odchytili o 16 percent menej lykožrúta smrekového, ale o 21 percent viac lykožrúta lesklého. Predpokladáme, že v roku 2010 dôjde k poklesu u lykožrúta smrekového, ale iba za predpokladu, že budú včas vykonané opatrenia na zabránenie šírenia podkôrnikov z území s piatym stupňom ochrany, teda z Babej hory a Pilska," hovorí Herud.
Pracovníci Štátna ochrany prírody, správy CHKO Horná Orava, minulý rok v B zóne pod hranicou 5. stupňa ochrany odkôrnili 1454 kubíkov chrobačiarov - napadnutých stromov - a odstránil 719 kubíkov haluziny.
Najlepšie je kombinovať Najúčinnejšie opatrenie na ozdravenia lesa je včasná likvidácia napadnutých stromov. To sa dá urobiť s takmer stopercentnou účinnosťou pri plánovaných ťažbách a dobrom zdravotnom stave smrečín. Po neplánovaných vetrových kalamitách vždy dochádza k zvýšeniu počtu podkôrnikov, preto sa musí s predstihom zvýšiť počet klasických lapákov, feromónových lapačov, ale na rad prichádza aj použitie insekticídov a biopreparátov. Podľa Jozefa Heruda je najúčinnejšia kombinácia všetkých opatrení, ktoré dovoľuje legislatíva a finančné prostriedky. Ich účinnosť je však závislá na počasí počas rojenia.
Začnú aj v B-zóne „Minulý rok sa nám pri jarnom rojení osvedčili insekticídmi otrávené lapáky navnadené feromónmi. Tohtoročné jarné rojenie očakávame v druhej polovici apríla, teda o jeden až dva týždne skôr ako vlani. Vyplýva to z nameraných teplôt, ktoré sledujeme od 1. januára na všetkých lesných správach," hovorí Herud. „Do polovice apríla budeme mať položené všetky lapáky a inštalované lapače, do ktorých pri prvých výletoch podkôrnikov zavesíme feromónové odparníky. Veľmi dôležitý je termín každého obranného opatrenia, pretože z každej samičky, ktorú sa nám nepodarí zlikvidovať počas jarného rojenia, bude za 6 - 10 týždňov 60 nových dospelých podkôrnikov.
Pre lepšiu ilustráciu: z jedného nespracovaného kmeňa môže do prostredia vyletieť až 180 000 jedincov, ktoré založia novú generáciu. Preto je najdôležitejšie spracovať všetky chrobačiare a urobiť všetky obranné opatrenia pred prvým rojením. U nás sme na tohoročné rojenie pripravení, čakáme už len na dodanie biologického prípravku BoVeril. Práve sme dostali povolenie na jeho aplikáciu nielen do lapačov, ale aj na postrek otrávených lapákov. Ochranári konečne vypísali výzvu na dodávateľa prác v ochrannom pásme A zóny CHKO Horná Orava. Veríme, že aj v ochranných pásmach sa vykonajú ochranné opatrenia včas."
Sú to milióny eur Za posledných päť rokov sa do ničenia pokôrneho hmyzu v štátnych lesoch na Orave investoval viac ako 2,2 milióna eur. Jozef Herud radí vrátiť sa k praxi z čias našich dedov: „Ideálne by bolo, keby sa všetka smreková hmota od apríla odkôrňovala, ako to bolo kedysi. Na to však nie sú peniaze, preto treba robiť finančne menej nákladné opatrenia."
OZ Námestovo vynaložil na elimináciu podkôrnych škodcov v jednotlivých rokoch: 2009 - 441 720 eur, 2008 - 581 440 eur, 2007 - 442 209 eur, 2006 - 570 835 eur, 2005 - 155 281 eur.
Námestovskí lesníci v spolupráci s Národným lesníckym centrom (NLC) už dva roky experimentujú aj s hubou Beauveria. „Hľadáme ideálny kmeň na ničenie lykožrúta i iného podkôrneho hmyzu," hovorí Andrej Kunca z NLC. „Na Orave sú zatiaľ výsledky uspokojivé. Beauveria aplikovaná na lapákoch a lapačoch má 70 - 80 percent sily insekticídov, pritom je pre životné prostredie neškodná. Problém je nájsť spôsob čo najširšieho nakazenia podkôrneho hmyzu. Les totiž nie je laboratórium ale veľmi zložitý ekosystém."
Foto z roku 1936 s neporušenou, hoci hospodársky využívanou a na samovývoj neponechanou rezerváciou – hore sa páslo, nižšie ťažilo a zalesňovalo.
Červeným je vyznačená hranica A -zóny NP Babia hora s odumierajúcou prvou vyhlásenou štátnou prírodnou rezerváciou na Slovensku pod názvom Kotlina pod Babou Horou. Lesy SR, OZ Námestovo
Námestovský lesný závod v súčasnosti obhospodaruje okolo 25-tisíc ha lesa, čo je asi tretina lesných porastov na Orave. Ostatné lesy sú v starostlivosti urbárov, spoločenstiev súkromných vlastníkov a cirkvi. Lesnatosť Oravy sa pohybuje okolo 45 percent.
Hlavnými drevinami lesných porastov sú smrek (67 %), jedľa (13 %), buk (11 %), ostatné dreviny (smrekovec, borovica, javor, jaseň, jelša a iné) tvoria 9 % lesa. V záujme lepšej odolnosti lesných porastov pred veternými a kôrovcovými kalamitami súčasní lesní hospodári menia zloženie porastov, pridávajú viac listnatých drevín a jedle.
