ROHÁČE. Porozhadzované odpadky vytiahnuté z kontajnera neďaleko podroháčskeho skanzenu, veľké zvieracie stopy v blate aj na tenkej vrstve práve napadaného snehu. Neklamný dôkaz, že sa už aj oravské medvede prebudili z niekoľkomesačného zimného spánku.
Zo svojich brlohov vyšli tento rok trochu neskôr, až v druhej polovici marca. Šelmy si v oravských horách pospali dlhšie vďaka miernej zime s pomerne vyrovnanými teplotami.
Lákajú ich odpadky
O prvých prebudených medveďoch sa lesníci dozvedeli zo stôp, ktoré spozorovali v snehu. Stopy však nevideli len lesníci vysoko v horách, ale aj návštevníci Múzea oravskej dediny či neďalekého lyžiarskeho strediska. O ich návšteve svedčili aj odpadky porozhadzované neďaleko kontajnera pri skanzene.
„Medvede tak blízko k dedinám väčšinou neschádzajú. V tomto období, krátko po zobudení, sú však niektoré dezorientované a najmä hladné. Väčšina zvierat zamieri k prikrmovacím miestam," hovorí Ján Krušpán, vedúci Ochranného obvodu TANAPu v Oraviciach.Tie lesníci napĺňajú pravidelne potravou pre všetky zvieratá nielen pre vysokú zver. Neraz sa však stane, že medvede zamieria aj za inou potravou, ktorú cítia v kontajneroch.
„V horských chatách a hoteloch musí byť dodržiavaná určitá disciplína. Keď medveď po zobudení zacíti z kontajnera odpadky a je hladný, odpad je to prvé, za čím ide. Preto by chatári nemali vyhadzovať zvyšky jedla do kontajnerov," dodal vedúci Ochranného obvodu TANAPu na Zverovke Juraj Majerčák.
V nedeľu ráno sa neďaleko Múzea oravskej dediny objavili porozhadzované odpadky vytiahnuté z kontajnera. Povyše boli v novom snehu čerstvé medvedie stopy.
Len po vyznačených trasách
Tento rok zimovalo v ochranných pásmach TANAPu približne desať až pätnásť medveďov. „Do týchto lokalít sa sťahujú na zimu medvede zo širokého okolia. Ohraničiť by sa to dalo riekou Orava. Nachádzajú tu totiž pokoj, ktorý inde nenájdu." Tri až štyri týždne po prebudení sa vracajú späť do svojich letovísk. Rozpŕchnu sa po celom Skorušinskom pohorí, niektoré odídu aj do hustejších lesov na poľskej strane.
Ľudia sa týchto šeliem nemusia báť. Prípadov, kedy človek stretol medveďa na turistickom chodníku je totiž veľmi málo. „Stretnú sa s ním väčšinou hubári, ktorí vojdú do každej húštiny, ktorí chodia po lese potichu. Keď však ľudia rešpektujú turistické trasy, rešpektuje ich aj medveď. Inak sa však správa, ak ľudia chodia, kade by nemali," hovoria lesníci. „Chodník je pachový tunel, ktorý sa medveďovi, ale aj ostatnej divej zveri, protiví. Ak budú návštevníci v prírode dodržiavať určité pravidlá, nemusia sa medveďov báť."
Medveď samec nemá dôvod zaútočiť. Inak však človeka vníma medvedica s mladými. Ak sa totiž dostane medzi ňu a jej mladé, okamžite ho začne vnímať ako hrozbu.
Na kŕmenie zabudnite
Aj napriek zvyklostiam sa môže stať, že sa mladý medveď, vylúčený od ostatných, ocitne blízko chodníka. Podľa scén z amerických filmov by ho mnohí chceli hneď kŕmiť. Nesmie! „Pred dvomi rokmi sa neďaleko, v Chocholovskej doline, začal mladý medveď čoraz častejšie ukazovať pri chodníkoch. Raz ho skupinka turistov chcela nakŕmiť pečivom. Medveď, vidiac ľahký zdroj obživy, k nim prichádzal stále bližšie a bližšie. Keď bol na dosah, turisti sa vyľakali a zviera na smrť ubili kameňmi. Pritom on by k nim tak blízko nedošiel, keby mu nehádzali jedlo," hovoria lesníci.
Vo zvieracej ríši nie je namieste ani prehnaná ľútosť voči opusteným medvieďatám. Netreba ich chytať a brať so sebou. Nie vždy je skutočne opustené. A ak aj áno, príroda si to zariadi podľa vlastných zákonov.
