RABČICE. „Ak už raz niečo načne ochranný pás lesa, každý trochu silnejší vietor z hory ujedá," hovorí na margo veľkej veternej kalamity predseda rabčického urbáru Anton Bubliak. „Príroda to zariadila tak, že okrajové porasty les pred vetrom chránia, majú na to uspôsobené vetvenie ak koreňový systém. V roku 2004 víchor nám tieto ochranné porasty v bobrovskom chotári vyváľal a s nimi aj kus lesa. A po tri ďalšie roky sa to opakovalo, v roku 2007 sme mali na bobrovskom vyplienených 30 hektárov lesa. Živel nám váľal stromy aj v rabčickom a polhorskom katastri, no nikdy nie toľko, ako v bobrovskom."
Dobre už bolo
Rabčičania každý rok spracovali maximum z vetrom pováľaných porastov. Drevo na sklade striekali, aby lykožrút smrekový a ostatný podkôrny hmyz nemali pri prvom rojení do čoho naletieť. Do roku 2009 rabčickí urbárnici veternú kalamitu spracovali.
Ešte pred rokom a pol sa cena kubíka piliarskej guľatiny pohybovala okolo 2 700 korún, dnes sa kupci zdráhajú dať zaň 59 eur. Po minulé roky si členovia tunajšieho urbáru delili zisk 1,5 - 2,5 milióna korún a postavili nový urbársky dom, čakajú ich však roky, „keď budú radi, ak nebudú musieť oni platiť urbáru," konštatuje predseda. „Hoci desaťročný etát končí až v roku 2014, my už máme ťažby splnené. Rúbať môžeme už len lokálnu kôrovcovú či inú kalamitu, ale snažíme sa, aby jej bolo čo najmenej. A to všetko stojí peniaze -vynútená ťažba, aj ochrana."
Pripravili pasce aj projekt
Urbárnici pripravujú už teraz lapáky - feromónmi napustené kmene stromov - ktoré po naletení hmyzu zničia. Osádzajú lapače - pasce na podkôrny hmyz. Minulý rok ich rozmiestnili do porastov 35, minulý utorok dokončili osadenie ďalších 50. Na ničenie lykožrúta využívajú aj cudzopasnú hubu - beauvariu. Prvé rojenie lykožrúta očakávajú koncom apríla.
„Sme malý urbár, obhospodarujeme 340 hektárov lesa, z toho 100 je v piatom stupni ochrany Národného parku Babia hora, v tzv. A-zóne. Tam je to čistý kôrovec, tých niekoľko priľahlých hektárov, kde môžeme ťažiť, je načisto zožratých, musíme ich čo najskôr spasiť zo sveta a zalesniť nanovo. Či sa to oplatí? Samozrejme! Len skladba porastov musí byť iná - viac buka, jedle, smrek len z prirodzeného zmladenia. Po nás musí našim deťom a vnukom aj niečo ostať, nielen holiny, to je cesta do pekla."
Antom Bubliak listuje v projekte, ktorý ešte tento mesiac poputuje na ministerstvo pôdohospodárstva. Žiadajú v ňom o dotáciu 350 000 eur, z toho 39 000 do ochrany a výchovy lesa, prihnojovania, ostatné na výstavbu cesty a na vybudovanie protipožiarnej vodnej nádrže na križovatke troch urbárov: Bobrova, Rabčíc a Zubrohlavy.
Prečo? Má vlastnú teóriu
Rabčičania nepredávajú piliarsku guľatinu za každú cenu. „Niektorí kupci na mňa hľadia ako na nejaké čudo, keď pýtam za kubík 59 eur, ale tí ktorí vedia, že u nás drevo nájdu poctivo pripravené na nakládku, sú ochotní toľko zaplatiť, prinajhoršom spustíme pol eura, no viac nie," krúti hlavou Anton Bubliak.
Svoj názor má predseda rabčického urbáru aj na premnoženie kôrovca: „Keď som v päťdesiatom treťom nastúpil do práce v lese, všetku guľatinu sme poctivo pracne odkôrňovali. Niekto v štátnom podniku bol taký múdry, že túto operáciu procesu ťažby - ktorú si naši dedovia iste nevymysleli pre zábavu - pokladal za zbytočnú. Keby sa drevo bolo hneď spracovalo, prosím, no neraz ležalo na skládke aj rok-dva. To boli hotové liahne podkôrneho hmyzu. Ak k tomu pripočítame oslabenie porastov priemyselnými emisiami z poľskej industriálnej zóny, podpňovku a teraz aj veterné kalamity - mohlo to dopadnúť inak?"
