MEDZIBRODIE NAD ORAVOU. Životnú trofej ulovil Jozef Kostúrik z Medzibrodia. Zlaté srnčie parohy sa na Orave objavili v novodobej histórii poľovníctva len párkrát.
Ulovil ducha
O osemročnom srncovi, ktorého Jozef strelil, medzibrodskí poľovníci nevedeli. „Ja som ho zazrel len dva razy, v lyku. Potom sa stratil. Bol ako duch," hovorí 59-ročný Medzibrodčan.
Na „zlatého" srnca natrafil až vlani koncom augusta. Úplnou náhodou. Skoro ráno si vyšiel vonku a prechádzal svojou obvyklou trasou popri rieke. Srnca zbadal pri miestnom futbalovom ihrisku. Stál v pšeničnom poli spolu so srnou. Práve bola srnčia ruja.
Zlaté parožie musí čosi vážiť
Odborníci ocenili parožie šestoráka na 146 bodov. Bola z toho zlatá medaila a pre Jozefa Kostúrika životná trofej. „Za štyridsať rokov čo poľujem, sa mi nepodarilo niečo takéto uloviť. A už sa mi asi ani nepodarí. Zlatá medaila za srnčie parožie je výnimočná. Doteraz bola udelená len dvanásťkrát," netají sa radosťou zo zlatej trofeje poľovník.
Najdôležitejším kritériom pri hodnotení parožia je jeho hmotnosť. Vlani sa podarilo oravským poľovníkom uloviť až troch srncov so zlatými parohmi. Jedny z nich boli ohodnotené až 177 bodmi. Na Orave je to zriedkavosť.
Príčinu vysvetlil Jozef Kostúrik: „Sú tu tuhé zimy. Keďže srnce sa nasádzajú práve v zimných mesiacoch, parožie im nestihne nabrať na sile. Za posledné roky však boli zimy miernejšie a tak srncom narástli mohutnejšie parožky. Svoj podiel na tom má aj prikrmovanie.
