ORAVSKÝ BIELY POTOK. Torta v tvare lienky, ježka, policajnej čiapky, okrúhla s pilčíkom alebo kuchárkou s panvicou a tanierom v rukách či dieťatko vo vani plnej vody. To je len zlomok originálnych dobrôt, ktoré od skončenia učňovskej školy napiekla priateľom, príbuzným, známym i úplne neznámym ľuďom mladá cukrárka Monika Hulejová.
Vďaka učiteľom
Monika má dnes 23 rokov, pred šiestimi rokmi skončila trojročné štúdium odboru cukrárka na Slanickej Osade. Keď nastupovala do školy, ani len netušila, že sa pečeniu bude venovať „vo veľkom" a tak skoro. So šikovnosťou a talentom sa jej začalo dariť už v škole, ktorú reprezentovala na rôznych súťažiach. Začiatky však neboli jednoduché.
„Spočiatku to nešlo tak, ako by som chcela. Aj preto som vďačná majstrom odborného výcviku, že sa mi toľko venovali, že mali so mnou trpezlivosť a že ma to všetko naučili. Zistila som, že keď človek chce, dokáže urobiť čokoľvek," hovorí Monika.
„Cukrársku" školu si Monika vybrala najmä pre svoj blízky vzťah k aranžovaniu a zdobeniu. Na tortách môže naplno rozvíjať svoju fantáziu. Pečenie pritom neberie ako prácu, ale skôr ako svoje hobby.
Vymýšľa „za pochodu"
Od skončenia školy vyšli spod Monikiných rúk desiatky rozmanitých tort. Pečie na rôzne príležitosti, od krstín cez prvé sväté prijímania, svadby, narodeniny, birmovky až po torty pre maturantov.
Prvú tortu, ktorú upiekla celkom sama, robila ešte v škole. „Bola úplne jednoduchá, dvojposchodová, naplnená krémom. Na záver som ju trošku dozdobila modrými ružičkami. Celkom sa podarila, dokonca aj zjesť sa dala," smeje sa mladá cukrárka. Monika najčastejšie robí klasické torty okrúhleho alebo srdiečkového tvaru. Tie potom zdobí podľa toho, komu je torta určená. Najradšej zo všetkého má záverečné zdobenie. Pri ňom sa dokáže „vyhrať" aj hodinu. „Veľmi ma to baví. Počas zdobenia si vymýšľam, čo tam dám. Aj päťkrát sa musím vrátiť do špajze po ďalšie ingrediencie, ozdoby, ktoré by sa ešte mohli hodiť."
Pre maturantov aj pilčíkov
Fantázii sa medze nekladú, hovorí staré porekadlo, a toho sa drží aj Monika. Na tortách dokáže dotiahnuť také detaily, ktoré si mnohí často ani nevšimnú.
Spod Monikiných rúk vyšlo už množstvo takýchto krásnych, sladkých výtvorov.
„Na narodeninovú tortu pre kuchárku som vymodelovala malú kuchárku, ktorá v jednej ruke držala panvicu, v druhej tanier s rezňom a kašou," opísala cukrárka jedno zo svojich prepracovaných sladkých diel.
Niektorú tortu dokáže upiecť a vyzdobiť za pár hodín, iné robila až tri dni. Náročnejšie sú najmä torty pre maturantov. „Pred piatimi rokmi som robila pre maturantov z informatickej triedy počítač s myšami. Myšky neboli počítačové, ale „zvieracie", a na každej bolo meno maturanta. Teraz som robila vláčik, každý zo študentov v ňom mal vlastný vagón. Piekla som ho tri dni," rozpráva Oravskobielopotočanka.
Zaujímavo vyzerala aj torta, ktorú Monika piekla pre svojho kamaráta, pilčíka. Z obyčajného okrúhleho korpusu vzniklo dielko, ktoré potešilo nielen oslávenca, ale aj cukrárku. „Klasický okrúhly korpus som potiahla bielou hmotou, zelenou farbou som na ňu urobila trávu. Navrch som vymodelovala malú postavičku pilčíka a dala som mu do ruky sekeru. Kamarát oslavoval 21 rokov, aby to bolo zaujímavejšie, napísala som na ňu nie 21 rokov, ale 21 m3."
Trendy sleduje na internete
Hoci v škole sa Monika o pečení tort naučila veľa, stále sleduje aj nové trendy v cukrárstve. Veľkým pomocníkom je pre ňu internet, na ktorom dnes nájde skutočne čokoľvek. Na webe našla aj nový spôsob vytvárania postavičiek a zdobenia tort. Namiesto marcipánu na ne používa novú mandľovú poťahovaciu hmotu K2.
„Kedysi som postavičky robila z marcipánu, s K2 sa však pracuje oveľa lepšie. Pravý marcipán je veľmi drahý, preto som pracovala s jeho napodobeninou. K2 však nepraská, ľahšie sa tvaruje. Je biela, ak chcem inú farbu, len do nej pridám potrebné farbivo," vysvetľuje Monika. Ani s farbením hmoty to však nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. „Raz mi hmotu na jednu tortu pomáhala zafarbiť kamarátka. Namiesto zelenej nám vznikla fialová, ktorú sme na tortu v tvare policajnej čiapky použiť nemohli. Napokon sa nám však zelenú farbu predsa len podarilo stvoriť. Zachránila som tak kilo modelovacej hmoty," smeje sa cukrárka.
Nedostatky ukryje
Hoci má Monika šikovné ruky a určite by sa uživila aj vlastnou cukrárňou, o jej otvorení zatiaľ nepremýšľa. Problémom je najmä to, že nerada pečie zákusky. Vraj pri nich nemôže popustiť uzdu svojej fantázii tak, ako pri tortách.
Monika pracuje na popoludňajších zmenách, na pečenie jej teda zostávajú len predpoludnia, noci alebo víkendy. Jej to však neprekáža, pri tortách stojí najradšej práve v noci. „Často sa stane, že sedím pri pečení a zdobení aj do druhej v noci. Vtedy pečiem najradšej, mám pokoj, ticho, nikto okolo mňa nechodí," dodala Monika.
Aj dnes sa jej občas stane, že sa niečo nepodarí, že to vyjde úplne inak, ako chcela. Malé chybičky krásy na tortách sa jej však vždy podarí zahladiť a upraviť tak, aby si oslávenec nič nevšimol.
