DOLNÝ KUBÍN. Marek Ištok a Marián Ševčík síce patria k najmladším pekárom, v remesle sú však už skúsenými majstrami.
Skúsenosti naberali spolu
Do tajov pekárčiny mladšieho Mareka zaúčal Marián, ktorý je vyučeným pekárom. „Zoznámili sme sa pred šiestimi rokmi. Naberali sme skúsenosti v Bratislave, v Rakúsku, pôsobili sme aj v Dolnom Kubíne. Jedného dňa sme si povedali, že máme dostatok skúseností na to, aby sme sa osamostatnili," hovorí 24-ročný Dolnokubínčan Marek.
Ich pekárnička je na ploche malého bytu. Spolu s dvomi ďalšími ľuďmi stíhajú vypekať chlieb a pečivo pre pekáreň a zásobovať aj bufety.
Pečú podľa vlastných receptúr
Marek a Marián majú pečivo radi. Zatiaľ sa ho neprejedli. Možno je to aj tým, že im ich výrobky z múky chutia. Sú totiž toho názoru, že makový závin má byť makový, teda plný maku, orechový má byť z orechov a nie so strúhankou, ako to údajne robia niektorí pekári.
Mladí pekári pečú podľa vlastných receptúr. „Navrhli sme si ich sami. Počas praxe sme už prišli na to, kde treba čoho ubrať a kde naopak treba suroviny pridať," tvrdí Marek.
Denne spotrebujú sto kíl múky, upečú približne päťdesiat chlebov a rôzne druhy pečiva.
Marián Ševčík - z dvojice pekárov je starší a skúsenejší. Nápad vytvoriť mliečne bary dostal v Grécku na dovolenku, kde je takýchto prevádzok neúrekom a sú obľúbené.
Chcú prinavrátiť k životu „mliečaky"
Snom ambicióznych pekárov je urobiť v Dolnom Kubíne sieť mliečakov - niekdajších mliečnych barov, ale v modernejšom prevedení. Tento typ prevádzky podľa nich chýba nielen v regióne, ale na celom Slovensku.
„Zatiaľ čo ľudia budú čakať na čerstvý chlieb alebo vianočku, môžu si sadnúť a pri kakau, káve alebo zákusku sa porozprávať," predstavil spoločný zámer s kolegom Marek Ištok.
Na otázku, či aj oni pravidelne konzumujú pekárske výrobky, Marián Ševčík odpovedal: „Samozrejme, najradšej máme ražný chlieb. Veď sa aj hovorí - chlieb náš každodenný."
