Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Ľudia z popola vyhrabávali spálené zrno

„Davaj kaťušu na Šoltýzsky mlyn!" Tak znel ruský príkaz, ktorý vo februári 1945 spustil pustošenie a vypaľovanie Zábiedova. Nebola to však jediná dedina, kde ľudia prišli o strechy nad hlavou.

V Zábiedove počas februára 1945 zhoreli takmer všetky domy. Stáť zostalo len 22, aj tie boli poškodené od granátov.V Zábiedove počas februára 1945 zhoreli takmer všetky domy. Stáť zostalo len 22, aj tie boli poškodené od granátov. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ ARCHÍV)

VITANOVÁ, ZÁBIEDOVO. Písal sa február 1945, jedno z najnešťastnejších a najťažších období hornej Oravy. Od Suchej Hory cez Hladovku, Vitanovú, Čimhovú, Liesek, Zábiedovo až po Habovku a Zuberec prechádzal vojnový front. Jeho ďalšia časť zasiahla Bobrov a Zubrohlavu. Najtvrdšie boje medzi ruskými a nemeckými vojakmi prebiehali na týchto územiach práve vo februári. Počas tých tragických dní vyhorela väčšia časť obsadených dedín. Odvtedy uplynulo už 65 rokov. Pamätníci, ale ani ich deti na vojnové udalosti nezabúdajú.

Skryť Vypnúť reklamu

Čaj z malinového lístia

Vitanovú začiatkom roku 1945 obliehali raz ruské, raz nemecké vojská. Hoci stále žijú pamätníci, ktorí na vlastnej koži zažili vojnové okupovanie a utláčanie, spomínať na to väčšinou nechcú. Vitanovský kronikár však udalosti spred 65 rokov zachytili veľmi podrobne.

Po príchode nemeckých vojsk do dediny museli Vitanovčania opustiť svoje domovy, všetok svoj majetok aj hospodárstvo a odísť s vojakmi. „Veľa ľudí im utieklo, ukryli sa v šopách, sýpkach a pivniciach. Ďalší ušli do blízkych hôr, do robotníckeho baráku, kde ich bolo až na vydusenie, do Oravíc, do valašských kolíb a do doliny Bobrovec. V tom čase bola veľmi silná zima a veľa snehu. Niektorí zobrali so sebou aj svoje kone, aby si ich uchránili. Jedla si ľudia zobrali málo, lebo rátali s tým, že sa rýchlo vrátia domov. Ale v horách sa zdržali niekoľko dní. Vyhrabávali spod snehu malinové lístie, ktoré varili vo vode a pili. Kone kŕmili jedlinou," zapísal kronikár.

Skryť Vypnúť reklamu

Osudový 23. február

Po prvej evakuácii ľudí prišla na rad skutočná frontová paľba. Z jednej strany strieľali ustupujúci Nemci, z druhej postupujúci Rusi. Vojaci používali automatické zbrane, kanóny, mínomety. Nemci za sebou zanechávali zamínované polia a cesty, boli „posiate" mŕtvymi a ranenými sovietmi. Situácia sa začala stupňovať 20. februára, kedy Nemci vystrieľali celý ruský oddiel. Vyhrotila sa v noci z 22. na 23. februára. Ruskí vojaci v tú noc oslavovali sviatok Červenej armády, zákopy nemal kto strážiť. To využili Nemci, ktorí sa z Čerchlí spustili do dediny a začali po Rusoch strieľať.

„Nemeckí vojaci boli podporovaní delostreleckou a mínometnou paľbou od lieseckých potokov. K tomu začali strieľať aj Rusi z mínometov a kanónov. Všetko sa triaslo od takej veľkej streľby a rachotu. Guľky a črepiny sa sypali ako ľadovec. Jedna skupina nemeckých vojakov útočila zo stredu obce dolu dedinou na nižný koniec. Niektorí mali na chrbtoch ohňomety, podpaľovali nimi domy a hospodárske budovy. Skoro dve tretiny dediny boli v plameňoch. Ľudia vyháňali z horiacich maštalí dobytok, kone, ovce, ktoré ešte mali, ale nemeckí vojaci všetko postrieľali. Boli prípady, že na jednom dvore alebo v záhrade ležalo 12 - 17 kusov zabitých koní a dobytka. Veľa ich zhorelo v maštaliach," píše sa v kronike.

Skryť Vypnúť reklamu

Straty na životoch

Vojská počas jedného dňa vypálili trištvrte dediny. Mnoho ľudí prišlo o strechu nad hlavou, takmer všetci prišli o dobytok, potraviny, seno aj slamu. Nezostalo im nič, len pár kamenných domov, ktoré požiaru odolali. Ľudia vyhrabávali z popola spálené zrno, aby mali čo jesť. Žiaľ, nielen majetky vojna poznačila. „Pri jednom z útokov istý Nemec hodil granát do izby Anny Kolenovej, ktorá bola ťažko zranená, neskôr zomrela. Ľahšie bol poranený Ján Hrubec a jeho žena Mária. Zabití boli ďalší traja ľudia," zachytáva kronika.

Po útoku 23. februára Nemci z dediny odišli na svoje stanovištia v Čerchliach. Pri odchode zajali viacerých Vitanovčanov, ktorí museli niesť ranených a mŕtvych vojakov. Niektorí z nich sa naspäť vrátili až po skončení vojny, niektorí sa dostali do rakúskeho lágru. Zopár ich do konca vojny zotrvalo v Brezovici, kde z nemeckých kuchýň nosili vojakom do zákopov jedlo.

Priviezli si agregát

Ani Zábiedovo, dedinu ukrytú v doline, neobišlo počas druhej svetovej vojny besnenie nemeckých a ruských vojakov. V obci už dnes nežije veľa pamätníkov, pred pár rokmi sa nám však podarilo zachytiť autentické výpovede Anny Kameníkovej a dnes už zosnulého Klementa Púčaťa z bojov vo februári 1945. „Nemci sa usadili vo viacerých domoch. Priviezli si so sebou množstvo zbraní a agregát na výrobu elektriny, ktorý umiestnili do dvora môjho rodičovského domu. Agregát robil obrovský hluk, dymil a smrdel. Zakrátko z toho ochorela moja babička, rodičia sa preto boli sťažovať a agregát premiestnili na iný dvor," spomína Anna Kameníková.

Zábiedovčania chodili v zime kopať zákopy po celej Orave. Okolo dediny mali Nemci postavené nemecké hliadky a na Skorušine si vybudovali bunkre. Veliteľstvo mali v budove vtedajšej školy, v dome Mihaliakovcov mali zriadenú kuchyňu pre vojakov.

Spávali so zbraňami

Podľa spomienok starých Zábiedovčanov sa Nemci k civilom správali slušne. Pani Anna si spomenula na nemeckého doktora, ktorý mal liečiť len ranených nemeckých vojakov. Ak však ochorel niekto z miestnych, nikdy neodmietol pomoc. „Nemci sa správali veľmi solídne a uhladene, no niektorí Maďari a Rusi takí ani zďaleka neboli," povedal nám dávnejšie dnes už zosnulý pamätník Klement Púčať.

Veľmi radi si vypili a vtedy nebolo ženám radno vychádzať v noci na ulicu. Maďarov sme vnímali ako zlých a surových ľudí. Známe boli prípady, kedy naši chlapi spávali so zbraňami pod posteľou, len aby mohli v prípade potreby ochrániť svoje ženy. Raz sa stalo, že istý opitý Rus naháňal po dedine ženu a vyhrážal sa jej zbraňou. Nič vážne sa nakoniec nestalo, lebo ľudia sa išli sťažovať ruskému veliteľovi, aby si urobil poriadok s disciplínou."

Bez strechy nad hlavou

Keďže Zábiedovo bolo plné Nemcov, Rusi sa doň dostať nemohli. V jeden februárový večer sa však predsa len istý Rus „prešmykol" do dediny a ukryl sa v jednom rodinnom dome. Odtiaľ informoval svojich spolubojovníkov. „Vysielačkou dal pokyn: Davaj kaťušu na Šoltýzsky mlyn. O pár minút dopadla do hornej časti dediny prvá kaťuša. Ľudia prepadli panike, vybehli z domov a jediné, čo stihli, keď si zachraňovali holé životy, bolo vypustenie dobytka z maštalí. Hneď po prvej, dopadla aj druhá kaťuša a domy boli okamžite v plameňoch. Veď takmer všetky boli z dreva a maštale boli plné slamy a sena," zaspomínal si pán Klement.

Ľudia sa rozutekali na všetky strany, niektorí do hôr, iní do okolitých potokov. Nemcov z dediny pomaly vytláčali Rusi. Zábiedovčania sa do dediny začali vracať až tri dni po útoku Rusov. „Stálo len pár kamenných domov. Na miestach, kde boli drevenice, zostali len kamenné pece. Z niektorých sa ešte stále dymilo. Skryli sme sa v pivniciach, lebo vojaci ešte stále strieľali," spomínajú pamätníci. Zo všetkých 110 domov až 88 zhorelo do tla. Kopce boli po odchode vojakov posiate mŕtvolami. O ich dôstojné pochovanie sa museli postarať Zábiedovčania.

Popolom ľahli aj ďalšie dediny

Okrem Zábiedova a Vitanovej ľahli vo februári popolom aj Liesek či Hladovka. Liesek vyhorel takmer celý, zachovať sa podarilo len pár domov. V Hladovke prišlo o strechu nad hlavou menej ľudí, vojaci však úplne zničili dva železničné mosty. Železnica bola v tom čase hlavným dopravným spojením s okolitým svetom. Hoci počas útokov nezhoreli všetky domy, mnohé boli poškodené od delostreleckých granátov.

Vo všetkých okupovaných dedinách mali ľudia problém nielen s prespávaním, ale i so stravou. Všetko, čo doma dochovali a dopestovali, museli odovzdať vojakom. A bolo jedno, či to boli Nemci alebo Rusi - brali všetci.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 091
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 145
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 634
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 030
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 541
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 432
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 567
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 557
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 461
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 427
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Najlepší strelec mohol ostať v Dlhej, rozhodol sa pre Babín

Marcel Kunocha si vyskúšal všetky pozície. Najlepšie sa cíti v útoku.

Marcel Kunocha (pri lopte) strelil na jeseň 13 gólov.

Chceme, aby mali mladí futbalisti pamiatku

Po skvelých odozvách z minulých rokov sme sa opäť rozhodli spustiť obľúbenú rubriku Predstavujeme futbalové nádeje.

Ukážka z minulých rokov.

Zomrel spišský biskup Mons. Štefan Sečka

V nemocnici v Levoči dnes ráno zomrel spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Jeho biskupským heslom bolo Crux Christi perficiat nos (Kristov kríž nech nás zdokonalí).

Mons. Štefan Sečka

Zaujímavé prvé kolo

Šiesty ročník má nové rekordné číslo. Týka sa počtu účastníkov.

Marek Bača obhajuje prvenstvo.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Za útok na verejného činiteľa hrozí až doživotie

Policajti z Trenčína obvinili 21-ročnú ženu z okresu Trenčín za obzvlášť závažný zločin útoku na verejného činiteľa.

Už ste čítali?