RABČA. Šesť hláv sa sklonilo nad technickou mapou dediny. Starosta Dušan Ratica by chcel od projektantov aj viac, no musí sa držať možností, ktoré mu zúžili sami Rabčania. A tak môže s projektantom naplánovať len tri nové cesty v dedine, pretože základnou podmienkou ich vybudovania je vysporiadanie pozemkov pod ne.
Niektorí ešte nepodpísali
„Chceme získať peniaze z Regionálneho operačného programu na miestne komunikácie - cesty a chodníky. Zatiaľ môžeme žiadať peniaze len na tri ulice, kde už máme vysporiadané pozemky. Na Ulici Rozvoja nám síce ešte pár podpisov chýba, no verím, že nikto nebude blokovať cesty a chodníky, ktoré sám potrebuje," hovorí starosta druhej najväčšej obce na Orave. „V opačnom prípade by sme mohli urobiť len časť cesty a v mieste nevysporiadaného pozemku ju „uťať". Stavbu komunikácií už môžeme spustiť na Úbočnej ulici nad Soľným potokom a na Goborovej."
Začarovaný kruh
Samospráva má však „ťažkú hlavu" z Adamovky, kde sa viacero vlastníkov pozemkov zaťalo a blokuje vysporiadanie pozemkov. Samospráva je síce povinná podľa zákona vybudovať inžinierske siete k stavebným pozemkom, no zároveň nesmie investovať do cudzieho majetku. To znamená, že kým nemá pozemky pod cestu a chodníky, nemôže ich ani postaviť.
Na Adamovke by mohla po vybudovaní komunikácie a inžinierskych sietí vzniknúť nová štvrť až pre stovku rodinných domov. V súčasnom stave sa počet parciel s potrebnou infraštruktúrou redukuje na zlomok predpokladaného počtu. Ako sme sa dozvedeli, výstavbu tamojšej komunikácie blokujú predovšetkým starší majitelia parciel alebo takí, ktorí tam síce pozemok majú, ale bývajú niekde inde.
Spolu s Poliakmi
Minulý utorok sa v poľskej Swinnej stretli wojt Henrik Juraš a starosta Dušan Ratica, aby sa dohodli na cezhraničnom projekte na výstavbu komunikácií. „Takú jedinečnú možnosť na získanie peňazí z cudzích zdrojov už nikdy nemusíme mať," konštatuje Ratica. „Úspešnosť projektu jednej strany automaticky znamená aj úspech pre druhú stranu, takže korektná spolupráca s družobnou gminou sa nám naozaj vyplatí."
Dušan Ratica vie, o čom hovorí, Rabča už týmto spôsobom získala milión eur na výstavbu kanalizácie pre novú individuálnu bytovú výstavbu.
Povodne už nechcú zažiť
Keď sa minulé leto rozvodnil Slaný potok a rabčický potok Bystrá, v Rabči voda napáchala množstvo škôd. Slaný potok vyplavil pri svojom ústí do Polhoranky dvory a pivnice najbližších domov, popri toku Bystrej vznikli ešte väčšie škody, vrátane podmytia a odtrhnutia časti cesty. Také nič už Rabčania nechcú zažiť, preto sa minulý týždeň zástupcovia obce spolu s projektantmi dohodli aj na projekte regulácie týchto vodných tokov.
„O Slaný potok by sa mali postarať vodohospodári, ktorí síce tvrdia, že potok je pripravený na dvadsaťročnú vodu, no minuloročná povodeň ukázala, že ešte je na toku čo robiť," konštatuje Ratica. „V minulosti sa potok zasýpal a odviedol úplne mimo prirodzeného koryta, a to pri veľkej vode spôsobuje zakaždým hotovú pohromu."
Ľudia budú hádam ochotní
Bystrá je v majetku Lesov SR, š. p., Banská Bystrica, no štátny podnik na reguláciu potoka peniaze nemá. „Ministerstvo životného prostredia pripravuje výzvu na úpravy vodných tokov, tak to chceme využiť. Keďže potok nie je náš a chceme aby bol zregulovaný, musíme sa s Lesmi SR dohodnúť na dlhodobejšom prenájme, v takom prípade „zostane aj koza celá, aj vlk bude sýty". No tiež nás čaká vysporadúvanie pozemkov, pretože voda v potoku za sto rokov tak meandrovala, že z pôvodného koryta vošla až ľuďom na pozemky. Priľahlé brehy teda nie sú všade vo vlastníctve Lesov SR. Ale myslím si, že ľudia budú ochotní, pretože voda by im ďalej a ďalej ukrajovala z polí a záhrad," dodáva Dušan Ratica.
Podobný postup ako pri Bystrej si vyžaduje aj Martinkov potok, Rabčanmi nazývaný „morčinkovský". Aj ten plánuje obec zregulovať. Podľa starostu Rabče by sa spomínané investičné akcie mali uskutočniť ešte tento rok. Samospráva nakumulovala v rozpočte dostatok peňazí na ich spolufinancovanie, takže ani pri avizovaných znížených príjmoch obecného rozpočtu si nebude musieť brať úver.
