DOLNÝ KUBÍN. Za Braňom Peničkom prichádzajú ľudia v koncoch. Keď u iných zlatníkov nepochodia, skúšajú dať svoje predstavy o šperku zhmotniť klenotníkovi Braňovi.
Vyrobil výnimočný prsteň
Braňo vyštudoval klenotnícke remeslo v Kremnici. Jeho talent vysoko ohodnotili aj odborníci na prestížnej šperkárskej súťaži. V kategórii Komerčný šperk získal druhé miesto. „Bola to moja prvá súťaž a hneď sa mi podarilo vyhrať. Šiel som do toho s tým, že si dám na diele záležať a vytvorím niečo výnimočné," hovorí Dolnokubínčan.
Ohodnoteným šperkom je prsteň. Jeho hlavným motívom je guľa, do ktorej je vsadených 117 briliantov a thajské perly. Braňo tento skvost stále opatruje u seba doma.
Zložité veci sú pre neho výzvou
Manželka dolnokubínskeho klenotníka vyštudovala rovnaké remeslo. Na Oravu prišli pred rokmi za prácou. Začínali u známeho zlatníka v Dolnom Kubína. „Rozdiel medzi klenotníkom a zlatníkom je v tom, že klenotník osádza aj kamene. Vie sám vyrobiť celý šperk," vysvetľuje Braňo, ktorý už viac ako rok zhotovuje šperky pod vlastným menom.
K umeniu mal odjakživa blízko. Ako dieťa rád maľoval a kreslil, výber školy bol preto pre neho formalitou. Tvrdí, že za ním prichádzajú ľudia, ktorí u iných klenotníkov nepochodia. „Pošlú ich preč s tým, že to nevedia, alebo sa to nedá urobiť. Hľadajú, až natrafia na mňa. Zatiaľ sa mi nestalo, že by som nejaký šperk nedokázal urobiť. Každá prekážka je pre mňa výzvou."
Braňo prijímal objednávky už aj cez telefón. Dotyčný mu povedal, akú má predstavu, klenotník si ju prekreslil na papier a potom zhotovil. Takto vznikli napríklad prívesok so sedemdesiatimi briliantmi, či zmenšenina trúbky zo zlata.
Po prstoch poznáš klenotníka
Šperky Braňa Peničku sa dostali zatiaľ najďalej do Ameriky. Ľudia za ním najčastejšie chodia s požiadavkou, aby im vyrobil svadobné obrúčky. V súčasnosti letí medzi Slovákmi biele zlato.
Šperky nie sú len záležitosťou bohatých. „Zo skúsenosti viem, že práve tí, ktorí na to majú, špekulujú, ako niečo zohnať čo najlacnejšie. Náramky, prstene, prívesky, náušnice si dávajú najčastejšie robiť obyčajní ľudia, ktorí chcú niekoho obdarovať," tvrdí klenotník.
Niekoľko prsteňov zhotovil aj pre svoju ženu, no zbytočne, pretože tá šperky nenosí. Po čase sa vzdala aj svojho pôvodného remesla a presedlala na právo.
Pre Braňa je práca zároveň koníčkom. Zatiaľ jediná časť tela, ktorá trpí jeho profesiou, sú prsty na rukách. Podľa zodratých, sčernetých ukazovákov sa vraj ľahko spozná klenotník. „Je to z leštenia kovov. Vyliečiť sa to dá len pri mori, slanou vodou," dodáva Braňo Penička.