MEDZIBRODIE NAD ORAVOU. Manželia Čajkovci z Medzibrodia sú svoji celých päťdesiat rokov. Dnes slávia zlatú svadbu.
Vraj si mal dať pokoj
Libuša a Michal sa zoznámili v práci. Boli zamestnaní v závode v Mokradi. „Robil tam aj môj brat. S manželom sa kamarátili. Michal raz prišiel za bratom, či ma náhodou nepozná, kto som a čo som. A on že nech si dá pokoj s Češkami, lebo sú darobné," smeje sa pani Libuša. „No a ja som si nedal povedať," dopĺňa ju manžel. Do roka sa zobrali a začali zdieľať spoločný život.
Orava sa jej najprv nepáčila
Libuša pochádza z Moravy. V novom domove si zvykala ťažko. „Dodnes si pamäútám, ako tu prišla s mamou za bratom, ktorí sa na Oravu oženil. Mala som štrnásť. Mame som vtedy povedala, že sa bratovi čudujem, kde sa rozhodol žiť. Bola to tu len samá chalúpka. A o pár rokov som tu už bola aj ja," rozpráva asimilovaná Medzibrodčanka.
Na vtedajšom slobodnom Michalovi Čajkovi jej imponovalo, že nebol dotieravý a nenaliehal na ňu, ako to zvyčajne chlapci u dievčat, ktoré sa im páčia, robia. „Páčila sa mi jeho hanblivosť," dodáva Libuša.
Najviac jej učarovala oravská príroda. Gazdovanie bolo pre ňu španielskou dedinou. Musela sa naučiť zvŕtať okolo dobytka. Neskôr jej už ale nerobilo problém ani pomôcť prasnici priviesť na svet mladé.
Ruka v ruke preplávali životom
Čajkovci vychovali tri deti. Všetky vyštudovali vysokú školu a od rodičov dostali všetko, čo potrebovali. Život manželom postavil do cesty nejednu prekážku, či problém. Dokázali sa s nimi vysporiadať len preto, že stáli pri sebe a boli si navzájom oporou.
Najväčšou záľubou domácej pani boli a sú deti. Dlhé roky pôsobila ako učiteľka i riaditeľka v miestnej škôlke. Michal obľubuje prácu s drevom a má rád zvieratá. Manželia sú dnes starými a praprastarými rodičmi. Jeden bez druhého si nevedia predstaviť život. „Stále sme spolu," konštatuje dôchodkyňa.
Láska nadovšetko
Zlatým manželom dnes zablahoželajú v obecnom úrade, kde sa koná veľká oslava, najbližší príbuzní a známi. Pár sa zhodol v tom, že pre šťastné manželstvo sú najdôležitejšie tolerancia a vzájomné pochopenie. „A samozrejme, láska. Bez nej to nejde," povedala Libuša Čajková.
