NÁMESTOVO. „Keby vtedy polícia nebola vraha chránila, asi by ho boli ľudia zlynčovali," opísal po rokoch situáciu v Námestove súdny lekár Mirko Mego. Museli mu pomáhať žandári, aby sa dostal do námestovského kostola, obkľúčeného stovkami Námestovčanov a ľudí z blízkeho okolia. Vo vnútri ležali chladné telá troch skrvavených obetí. Ešte dlho potom sa omše v Námestove konávali na miestnom cintoríne, a nie v kostole.
Bolo to trochu inak
Námestovčania si celé desaťročia udalosti pamätali tak, že dvadsaťročný vrah najprv zabil 17-ročnú študentku Albínu Srokovú z Klina, až potom ďalšie dve obete, Floriána Vavriňáka z Novote a Námestovčanku Elenu Vojtechovskú. Nie je to tak. Ani tvrdenie, že mladučká Albína bojovala so smrťou v studenom kostole od večera do rána nie je podľa policajných záznamov pravdivé. Súdny lekár Mirko Mego v záznamoch jednoznačne uviedol, že dievčina zomrela na následky udusenia vlastnou krvou krátko po útoku vraha.
Čo sa stalo?
Ján Jenej nevošiel do kostola s úmyslom vraždiť. No keď sa to stalo, vôbec to s ním nepohlo. Súdny psychiater vyhlásil, že páchateľ má silne narušenú osobnosť, čo ešte zhoršila jeho silná závislosť na alkohole. Jenej pri vypočúvaní vyhlásil, že za to, aký je, môžu najmä jeho rodičia, lebo od nich dostal vždy všetko, na čo si len pomyslel. Keď chodil na učňovku a býval u tety vo Vrútkach, tá to s ním nevydržala a vyhodila ho z domu. Na internáte ho po mnohých výtržnostiach nechali bývať len preto, že mal tesne pred dokončením školy. Nevydržal v žiadnej práci, no mama ho tajne zásobovala peniazmi, ktoré míňal hlavne na alkohol a cigarety.
Vražda v Námestove nebola jeho prvým stretnutím so zločinom. Mal tesne po osemnástke, keď sa pokúsil znásilniť ženu na večernej prechádzke. Odsedel si za to dva a pol roka. Keď sa vrátil do Námestova, skúsil to na chvíľu v bani, no ťažká robota sa mu nepáčila a znova bol doma. Peniaze získaval všelijako, nehanbil sa klamať, podvádzať, kradnúť. Až mu v mysli skrsla myšlienka, že nábožensky cítiaci Námestovčania musia do pokladničiek na milodary v kostole hádzať pekné peniažky.
Kto ho vyrušil, zomrel
Ján vošiel do Kostola sv. Júdu 26. februára 1960 krátko po 16. hodine. Pod kabátom niesol sekeru. Zobral ju z neďalekej drogérie, kde robil predavača manžel jeho sestry. Ján tam chodil občas rúbať drevo na kúrenie. Obchod stál len krížom cez cestu. Ján si chcel sekerou pomôcť pri vylamovaní pokladničiek. Keď vylomil prvú, veľa peňazí nenašiel, a tak sa pobral k druhej. Vtom vošla ho kostola staršia žena Elena Vojtechovská, , ktorá si vo vtedy veľmi ťažkom údele matky nemanželského dieťaťa zvykla chodiť vymodliť odpustenie do kostola. Tiež vypomáhala vtedajšiemu farárovi a chodievala zamykať kostol. Jej každodenný večerný rituál mal byť posledný - Ján Jenej zozadu zaťal sekeru modliacej sa žene do tyla. Keď spadla na dlažbu, odvliekol ju ku spovedelnici. Tam zistil, že ešte žije, tak ju ešte 4-krát udrel obuchom sekery do čela. Akoby to nebolo dosť, pokúsil sa aj o súlož. Potom sa pobral k ďalšej pokladničke.
Keď začul Ján opäť niekoho vchádzať, skryl sa. Do kostola vošiel Florián Vavriňák z Novote, otec troch detí. Manželku mal ťažko chorú, 17-ročného syna slabučkého v ničom mu nepomohol. Do kostola prišiel načerpať duchovnej sily predtým, čo mu pôjde autobus domov. Už nikdy ta nedošiel. Ján Jenej sa k nemu zozadu prikradol a rozbil mu hlavu obuchom sekery. Aby si bol istý, že muž je mŕtvy, nakoniec mu do hlavy zaťal. Nevládne telo odvliekol na to isté miesto, kde už ležala mŕtva žena. Ján ukradol svojej obeti z kabáta 250 korún. A zas sa otočil k pokladničkám...
Mala pred maturitou
Každá násilná smrť je strašná, no ľuďmi obzvlášť vždy otrasie smrť dieťaťa či mladého človeka so životom pred sebou. Albína Sroková z Klina už nebola dieťa, ale ešte ani žena. Mala tesne pred maturitou na miestnom gymnáziu. Bývala u tety, gazdinej u dekana Romana Grígľa. Dievčina si kľakla do stredu kostola, v prítmí si nevšimla nič podozrivé. Scenár sa do tretice zopakoval: Jenej dievčaťu zaťal zozadu do hlavy a odvliekol ju do kúta, kde ležali už dve telá. Potom ju niekoľkokrát obuchom udrel do peknej tváre, až je kosti rozdrvil tak, že sa zadusila vlastnou krvou. Hneď nato z nej vrah strhal väčšinu šiat a svoju obeť ešte znásilnil.
Maturantka Albína Sroková.
„Nikdy nezabudnem, ako mama celé roky strašne plakávala, pätnásť rokov nedokázala zabudnúť na ten strašný pohľad, ktorý sa jej naskytol, keď ju zavolali identifikovať telo," hovorí Jozef Sroka, jediný z troch Albínkiných súrodencov, ktorý ešte žije. V čase tragédie mal 10 rokov a veľa si toho nepamätá, no na mamin plač nezabúda.
Vraj sa pobil pre frajerku
Zakrvavenú sekeru našli žandári pri neďalekom kulturáku, kam ju vrah pohodil cestou do najbližšej krčmy. Išiel si vypiť, hoci bol celý dokrvavený. Krčmárke a zvedavým štamgastom povedal, že sa vonku pobil pre frajerku. A tak nebolo nikomu podozrivé, že platí krvavými peniazmi. Spomenuli sa na to až ráno, keď sa Námestovom rozniesla hrôzostrašná zvesť.
Skoro ráno mal farár spovedať dvoch budúcich novomanželov. V kostole ani nezasvietil, len so sviečkou podišli k spovedelnici. Spoveď prerušili až výkriky ľudí, ktorí prichádzali zadným vchodom prví na rannú bohoslužbu. Keď kňaz rozsvietil, naskytol sa in strašný pohľad na mŕtve skrvavené a polonahé telá.
Kým stovky ľudí obliehali námestovský kostol, Ján sa pobral k strýkovi do Vrútok. Predtým sa ešte zastavil - stále v šatách od krvi - naobedovať v Trstenej. Potom nasadol na vlak Vrútok. Tam ho zatkli príslušníci Verejnej bezpečnosti. Súd s mladým vrahom skončil rozsudkom smrti, ktorý bol aj vykonaný.
Udalosť spred päťdesiatich rokov na mnoho rokov poznačila chod námestovskej farnosti, hrôzostrašný obraz v myslíach ľudí bledol celé desaťročia. No na obete brutálneho vraha nezabúdajú. Aj tento rok za ne odslúžia spomienkovú omšu, rovnako ako vo farnostiach ostatných obetí.
