BEŇADOVO. Dom Rambalovcov je neprehliadnuteľný. Podobá sa na perníkovú chalúpku, pri ktorej sa zastaví každý turista. Krásne upravené okolie svedčí o tom, že majitelia mu venujú množstvo času. „To aby sme zapadli do prírody a príliš ju neničili," vysvetľuje majiteľ domu, ktorý stojí tesne pod lesom.
Očaril aj manželku
Domček Rambalovcov je veľmi útulný. Malé izbičky, neuveriteľné množstvo doplnkov, neopísateľné maľby na stenách, na nábytku, a to všetko z dielne majiteľa domu. Prevažujúce tóny zelenej a hnedej farby nútia človeka „uvelebiť" sa na gauč a relaxovať.
„To nám hovoria všetci, ktorí nás navštívia. Vraj si u nás dobre oddýchnu, čo nás, samozrejme, teší. Je to iný dom, ako majú ostatní. Cítime sa tu veľmi dobre, deti tiež, a to je podstatné," konštatuje Ľudovít Rambala.
To, že je Ľudovít šikovný, očarilo aj jeho manželku. „Keď sme sa spoznali, namaľoval mi obraz, inokedy mi zas zložil báseň. Imponovalo mi to. Som rada, že má takéto koníčky a jeho diela sa mi páčia. Takže nie som dobrý kritik, lebo nevidím nič škaredé alebo zlé," smeje sa.
Kuchyňa Rambalovcov
Beňadovčan pri maľovaní oddychuje a relaxuje. Najradšej by sa svojej záľube venoval čo najviac, ale ako podotkla manželka: „Asi by sme z toho nevyžili..."
Tetrov skončil na dome
Inšpirácie Ľudo nečerpá zo žiadnych „externých" zdrojov. Nápady sa rodia postupne, až pri tvorbe diela. „Ten nápad vždy akosi príde. Napríklad nám chýbali v dome police a nejako sme ich nemohli doriešiť. Keď som bol v lese, našiel som skaly a urobil som police z nich. Potom som z podobných, ale menších skál vytvoril aj rám okolo obrazu, aby to trochu ladilo," ukazuje na bohaté slnečnice namaľované na plátne. Umelec najradšej maľuje krajinky a portréty anjelov alebo svätcov. Na stenách však vidieť, že ani kvety či zvieratá mu nie sú cudzie a dokáže ich autenticky stvárniť.
„Zo začiatku som maľoval len kamarátom do pamätníkov," spomína. „Najviac sa mi páčil vták - tetrov. Je to krásny vták, páčia sa mi aj jeho vlastnosti. Deti chceli, aby som pomaľoval dom, tak som im vyhovel. Jedným z motívov na pričelí je práve tetrov, sám som bol prekvapený, ako pekne vyzerá."
Nechceli deti odlúčiť
Perníkovú chalúpku, ako dom ľudia v dedine bežne nazývajú, si Ľudo vysníval už dávno. Postavili ju viac-menej vlastnými rukami. Sú spokojní, pretože vďaka tomu majú všetko presne také, ako chceli. Ľudí vždy osloví vzhľad rodinného domu, ktorý zdobia prekrásne maľby. Nám však rodinka dovolila nahliadnuť aj do súkromia.
Rambalovci vychovávajú štyri deti. Dve vlastné dcéry a dve deti z detského domova vychovávajú ako náhradní rodičia. „Pôvodne sme si chceli zobrať z domova jedno dieťa. Už sme sa mali sťahovať do domu, keď sme išli do detského domova v Banskej Bystrici, aby sme si ho doviedli domov. Keďže sme si mali vybrať z dvojčiat, museli sme sa rozhodnúť, či si zoberieme chlapca alebo dievča. Nakoniec sme si povedali, že už sme spolu dosť dlho a keby prišli ďalšie deti, museli by sme vychovať aj tie. Rozhodli sme sa preto, že dvojčatá nerozdelíme, zoberieme si obidve, aby sme potom stále nerozmýšľali, čo je s tým druhým. Vychovávame ich už šesť rokov a sme šťastní, že ich máme. Sú zdraví a krásni, čo viac si môžeme priať?" položí filozofickú otázku 39-ročný Beňadovčan.
Nechcú nič ideálne
„Zo začiatku sme si všimli, najmä na fotkách, že dvojičky sa vôbec nevedia smiať. Naše deti ich medzi seba veľmi dobre prijali." Niektorí známi sa Rambalovcom čudujú, ako môžu vychovávať „cudzie" deti. Čo keby deti museli odísť, hoci si rodina na ne už zvykla? „Takéto veci neriešime. Nemohli by sme žiť s pocitom, že sa máme ako páni sveta. To by bolo asi veľmi ideálne. Máme svoje dve dcéry a všetko, čo potrebujeme. Naše deti by vyrastali v blahobyte a iné v detskom domove. Nespoznajú tam, čo je rodina, láska, sú odkázané na smutný život, hoci materiálne môžu mať všetko potrebné. Preto sme chceli aj takýmto deťom umožniť, aby zažili rodinu. Našim štyrom deťom dávame všetko, čo môžeme. Hlavne pocit domova, rodiny a lásky. Keď budú chcieť ísť do sveta, vyprevadíme ich, keď sa vrátia, privítame ich. To je jednoducho život a musíme ho brať taký, aký je."
Obrazy skončili v Amerike
Šesťročný domček už niečo prežil. Je to poznať hneď po vstupe do izby. Na jednej strane moderné farby, maľby a množstvo obrazov, či do detailov premyslených nápadov je v protiklade so starodávnym nábytkom a dobovým zrkadlom. „Máme radi všetko pekné a ľúto nám je vyhodiť každú drobnosť. Keď sa niekomu niečo zapáči, povieme: zoberte si to," zhodujú sa manželia.
Množstvo diel Ľuda Rambalu skončilo u píbuzných, u priateľov a známych. Niektoré zdobia steny obecného úradu, ale aj príbytky ľudí, ktorí si maľby od Ľudovíta kúpili. Zopár diel skončilo aj v Amerike. Ich majiteľ si Beňadovčana „našiel" sám a prejavil záujem o jeho obrazy. Iní si môžu Ľudove diala kúpiť na jarmokoch alebo osloviť samotného umelca. „Ja maľujem pre radosť, nie pre peniaze. Kým mám prácu, nie som na to odkázaný," dodal Ľudo Rambala.
