ZÁKAMENNÉ. V zákamenskom kultúrnom dome sa minulý pondelok ráno schádzali ľudia z celej dediny. Nechceli nič, len pomôcť. Slovenský Červený kríž s obcou Zákamenné a Martinskou fakultnou nemocnicou tu zorganizovali Valentínsku kvapku krvi. Chceli poukázať, že sviatok zamilovaných nemusí byť iba o nakupovaní plyšových srdiečok, ale môže byť aj o prejave štedrosti k neznámym ľuďom, ktorí potrebujú pomoc.
Pojazdná transfúzna stanica z Martina prišla do najväčšej oravskej obce už po desiaty raz. Členky Spolku Červeného kríža v Zákamennom tajne dúfali, že sa podarí prekročiť hranicu 100 darcov. „Podarilo sa a považujeme to za veľký úspech. Sme radi, že jubilejný desiaty ročník sa stal výnimočným," povedala Veronika Polťáková.
Ustriehli aj krvné skupiny
Každou kvapkou krvi sa dá prejaviť láska. Toto heslo Zákamenčanov oslovilo. Dobrovoľne sa podujalo darovať krv 67 mužov a 47 žien. Krv prišlo odovzdať prekvapivé množstvo prvodarcov - 25. Prví dobrovoľníci prišli už zavčasu ráno. Dokonca pridali ruku k dielu a pracovníkom transfúznej stanice pomáhali vynášať kreslá, krvné vaky a materiál k odberu. Presne o ôsmej už sedeli v štyroch kreslách prví darcovia.
Zákamenčania si o darcoch vedú vlastnú štatistiku. Pri poslednom odbere sledovali, akú krvnú skupinu mali jednotliví darcovia, okrem prvodarcov. Najviac darcov (33) malo krvnú skupinu 0+. Za nimi nasledovala skupina A+ (19) a B+ (16). Po päť ľudí malo krvnú skupinu AB+ a B-, štyrom prúdi v žilách AB- a rovnaký počet darcov mal 0-. Najmenšie zastúpenie krvných skupín mala A-, tú mali len dvaja darcovia.
Jedna veľká rodina
„Takmer všetci sa poznáme, pretože na odbery zvyknú chodiť stáli darcovia. Sme ako veľká rodina. Pravidelne chodievame darovať krv aj my, zamestnanci obecného úradu. Vždy sa snažíme ísť aspoň traja, štyria, aby sme šli príkladom," hodnotí atmosféru V. Polťáková.
Zákamenčania vyhodnotili aj najstaršieho a najmladšieho darcujubilejného odberu. Najstarší darca Serafín Žatkuliak má 62 rokov. Najmladší darcovia Marek Bulvas a Peter Michalica majú 18 rokov. „Sú to naozaj ľudia s veľkým srdcom. Vedia, že môžu pomôcť a pomáhajú. Je to zvlášť pekné v dnešnom uponáhľanom svete, kde každý myslí len sám na seba. Vidíme, že sa ešte vždy nájdu ľudia ochotní prejaviť cit k neznámym, ktorí potrebujú pomoc. Hoci sme zo Zákamenného, nemáme kamenné srdcia," dodala V. Polťáková.