ZÁKAMENNÉ. Viktória Florková zo Zákamenného vyrába košíky a dekoračné predmety už pätnásť rokov.
„Zo začiatku som robila oveľa viac, mala som na prácu viac času. Teraz sa viazania chytím len z času na čas. Už ani ruky neposlúchajú tak, ako kedysi. Ale chcem sa tomu znova viac venovať, pretože na jar by si moje výrobky ľudia možno aj kúpili."
Najviac vecí však Viktória nerobí na predaj, ale ich rozdá svojim známym a rodine. Vždy ju poteší, keď sa jej práca niekomu zapáči.
Dobrý základ
Na výrobu závesného košíka na kvetináče musí mať Viktória v prvom rade dobrý základ. „Najprv si urobím pevný kruh z hrubého drôtu, aby mal výrobok stály tvar a aj niečo vydržal pod váhou kvetináča s kvetmi," vysvetľuje dôchodkyňa. „Potom si musím nastrihať špagáty v potrebnej dĺžke a môžem začať viazať." Hotový košík je pevný, udrží dosť veľkú váhu. Koniec-koncov, sila výrobku je zrejmá už na prvý pohľad. Pevné špagátové „laná" len ťažko niečo zničí.
Obyčajný špagát
„Používam obyčajný špagát, ktorým sa kedysi viazali balíky na pošte. Snažím sa však zohnať si aj dekoračný špagát v rozličných farbách, aby hotový výrobok pekne vyzeral. Kedysi bolo dostať iba biely špagát, teraz je to už lepšie."
Viktória Florková za mladi aj veľa štrikovala. Gény na ručné práce teda určite má. S manželom vychovali šesť detí. Aj medzi ich štyrmi dcérami sa nájdu také, ktoré dostali do vienka matkinu šikovnosť. „Jedna z dcér vie pekne štrikovať a baví ju to. Druhá dcéra zas robila sadrové obrázky, ktorými sme mali vyzdobený dom," chváli si dcéry Zákamenčanka.
Jediný nástroj - ruky
Sedemdesiatštyriročná dôchodkyňa čerpá námety najmä z príručiek. Pri samotnej práci však postupuje ako samouk. Práve knižka bola impulzom, kedy začala premýšľať nad týmto koníčkom.
„Kedysi na začiatku som dokonca absolvovala v dedine aj jeden kurz, na ktorom sme sa učili techniku viazania. Pripravila ho jedna pani z nižného konca. Povedala som si, že už som stará, tak sa pôjdem pozrieť a niečo sa naučím. Kurz a práca so špagátom sa mi zavidela, tak som začala vymýšľať a tvoriť aj doma."
Výroba jedného takéhoto košíka trvá Viktórii asi dva týždne v prípade, že pracuje len vo voľnom čase. „Spravila by som to oveľa rýchlejšie, keby som sa venovala len tejto činnosti." Koníček pani Viktórie je náročný nielen na oči, ale najmä na šikovnosť rúk. Tie sú totiž jediným pracovným nástrojom, ktorý Zákamenčanka používa pri viazaní košíka z tisícok uzlíkov.
