CHLEBNICE. Vôňa pečenej klobásky a slaniny rozliehajúca sa po celej dedine, hudba a spev mladých ľudí oblečených do krojov, koč naplnený drevom, divné postavičky prechádzajúce v sprievode po dedine. V takomto duchu sa v Chlebniciach niesla posledná januárová sobota. Chlebničania si pripomenuli fašiangy tak, ako ich slávili ich predkovia. So všetkým, čo k nim kedysi patrilo.
Zbierali drevo
Fašiangové slávnosti začali hneď ráno. Partia miestnych dievčat a chlapcov sa obliekla do masiek a v sprievode prešli dedinou. „Vyberali od ľudí drevo, ktoré potom rozdali starým ľuďom," hovorí starosta Anton Staš. „Kedysi to robili regrúti, no keďže dnes už chlapci na vojnu nechodia, robia to dobrovoľníci. Dreva nebolo veľa, chceli sme však, aby sa zachovala tradícia." Kým chlapci zbierali drevo, dievčatá ponúkali deti sladkosťami, starším sa v mrazivom počasí ušlo za štamperlík páleného.
Fašiangový sprievod dopĺňala dvojica prezlečená za Cigána a Cigánku. Tým ľudia podľa tradície dávali do košíka klobásy, slaninu či pálenku. Ďalšia partia Chlebničanov sa „usadila" v strede dediny, kde piekli slaninu, klobásku, zemiaky. Pečenými dobrotami ponúkali okoloidúcich. Na zahriatie nechýbal čaj pre deti a za pohárik pre dospelých.
Akcia vyšla na výbornú
Všetky dobroty skončili večer na slávnostných stoloch v miestnej sále, kde fašiangová slávnosť pokračovala pochovávaním basy. K mäsovým špecialitám pribudli aj šišky, ktoré skupinka usilovných chlebnických žien piekla celú sobotu. Vyvrcholením hostiny bola smútočná slávnosť, počas ktorej Chlebničania pochovali basu.
„Tento rok sme robili už štvrtý ročník takýchto fašiangov. Myšlienka sa zrodila v mysli poslanca obecného zastupiteľstva Pavla Hajdúcha. On si zobral pod patronát organizáciu dievčat a chlapcov, mužov k pečeniu klobás či žien k šiškám. Ešte aj basu na márach sám urobil. V piatok do jednej rána jej prišíval ruky a nohy," priblížil starosta.
Fašiangová akcia vyšla aj tento rok na výbornú. Organizátori, obecný úrad, urbár, poslanci či miestny dobrovoľný hasičský zbor môžu byť nadmieru spokojní. Veď sála bola v sobotu v noci naplnená do posledného miesta. Dokonca aj rodiny s menšími deťmi vydržali na hostine až do pochovania basy.