TVRDOŠÍN. Keď vyberáte pre svoje dieťa školské zariadenie, umeleckú školu, internát či jazykovú školu, rozhoduje kvalita. Mnohým je pri tom úplne jedno, či ide o štátne alebo súkromné zariadenie. Ide predsa o úroveň vzdelania dieťaťa. Od nového roka však nemajú tieto zariadenia rovnakú „štartovaciu plochu". Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) každoročne rozdeľuje príspevky pre tieto zariadenia. Na tento rok odklepli poslanci ŽSK súkromným školám menej peňazí ako tým, ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávny kraj.
Väčšina bola za
„Je tým porušený princíp solidarity. Ľudia, ktorí posielajú svoje deti do súkromných zariadení, platia predsa dane rovnako, ako tí, ktorí ich dajú do štátnych," hovorí poslanec ŽSK Vojtech Koleják (KDH). „Dane potom spravuje VÚC. Teraz diferencuje príjmy podľa toho, či ide o štátne alebo neštátne zariadenie. Automaticky sú teda diskriminované všetky neštátne zariadenia. Zatiaľ sa to týka len niektorých školských zariadení, v budúcnosti k nim môžu pribudnúť ďalšie."
Návrh Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o nerovnom rozdelení normatívov odsúhlasili všetci poslanci nominovaní za SMER, SNS, HZD a HZDS. Pridali sa k nim aj nezávislí. Nominanti za KDH a OKS, ktorí žiadali, aby sa normatívy rozdelili rovnako, ako po minulé roky, nemali šancu kolegov prehlasovať. „Zamietnutím nášho návrhu na zachovanie rovnakých podmienok pre všetky školské zariadenia poslancami za SMER, SNS, HZDS, HZD a nezávislých došlo k diskriminácii rodičov, ktorých deti sú v neštátnych zariadeniach," konštatuje aj Zdenko Kubáň, starosta z Malatinej.
O 30 € na žiaka menej
Podľa nového VZN dostanú neštátne zariadenia oproti minulým rokom len 88 % prostriedkov, kým neštátne celých 100 %. V praxi to vyzerá asi tak, že kým štátna umelecká škola dostane na jedno dieťa 297 eur na rok, súkromná bude mať len niečo cez 261 eur.
Nerovné rozdeľovanie financií je problémom vo viacerých vyšších územných celkoch na Slovensku. Postup pri prideľovaní príspevkov totiž vychádza zo zákona schváleného NR SR. Hoci poslanci krajského zastupiteľstva mohli odsúhlasiť rovnaké prerozdelenie, urobili tak len niektorí.
„Keď chcem dať svoje dieťa do umeleckej školy, mám právo si ju vybrať. Chcem predsa, aby sa naučilo zvolený predmet čo najlepšie, aby malo kvalitné vzdelanie. V tomto prípade je však úplne porušený princíp solidarity, voľnej súťaže a slobodného výberu, pretože súkromné školy budú mať na chod menej peňazí," dodal Koleják.
Peniaze dostávajú z viacerých zdrojov
„ŽSK nad rámec zákona zrovnoprávnil postavenie neštátnych súkromných a neštátnych cirkevných škôl a školských zariadení. Rovnakú výšku dotácie totiž udeľuje aj súkromným zariadeniam, hoci zákon o konkrétnej výške ich financovania samosprávnym krajom nehovorí. Pritom cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia sú financované z rozpočtu svojho zriaďovateľa, teda cirkvi a súkromnej osoby, rozpočtu samosprávneho kraja a majú ešte aj iné zdroje financovania," vyjadrila sa Zuzana Muchová, hovorkyňa ŽSK.
Ako tiež informovala, rovnaký normatív nedostávali štátne a neštátne zariadenia ani v predošlých rokoch. Vlani dostali neštátne zariadenia 90% z príspevku na žiaka štátneho zariadenia, tento rok sa rozdiel zvýšil o dve percentá. „ŽSK poskytuje dotácie pre neštátne zariadenia z vlastných príjmov, ktoré tvoria aj podielové dane podľa počtu obyvateľov kraja vo veku od 15 do 18 rokov. Kraj finančne dotuje neštátne zariadenia aj napriek tomu, že jeho rozpočet je obmedzený systémom výberu dane. Žiak môže navštevovať viacero školských zariadení a krúžkov, ale príjem na žiaka do rozpočtu kraja príde len raz. ŽSK sa povinnosťou financovať neštátne zariadenia zvýšili výdavky, pričom príjmy do jeho rozpočtu sa úmerne nezvýšili. VÚC tak pre nedostatok financií nemôže ako zriaďovateľ školských zariadení prispievať na akútne opravy vlastných zariadení, ich nevyhnutnú údržbu, dovybavenie, rekonštrukcie a havárie," vyjadrila postoj ŽSK k rozdeľovaniu financií hovorkyňa.
VZN o pridelení normatívov bolo zverejnené na pripomienkovanie. V zákonom stanovenej lehote však Úrad ŽSK podľa hovorkyne nedostal žiadne pripomienky zo strany verejnosti, ani od poslancov krajského zastupiteľstva.
Financie treba správne rozdeľovať
Oslovili sme aj ďalších dvoch oravských poslancov krajského zastupiteľstva, aby sa nám vyjadrili k rozdeľovaniu normatív. Metod Kulich, nezávislý kandidát, sa zdržal hlasovania. Ako sám hovorí, nemal dostatočné informácie o problematike. „Som však presvedčený, že všetky školy by mali byť financované rovnako," uviedol.
František Poleta, nezávislý kandidát za Námestovský okres a súčasne starosta Novote, hlasoval za schválenie spomínaného VZN „Nebránim sa dotáciám, nech školy dostanú peniaze, ktoré potrebujú. Nie všetky školy sú však rovnaké. Neštátne majú aj iné zdroje príjmu. Cirkevným školám môže napríklad pomôcť cirkev, niektoré robia zbierky v kostoloch. Je dobré, že ľudia sú štedrí, že pomôžu. Kto však prispeje štátnym školám? Ak nedá obec niečo navyše, iné príjmy mať nebudú. Dnes je aj ten problém, že peňazí je menej, nie je veľmi z čoho dávať. Nikto nemá záujem nedať, treba však peniaze rozdeliť tak, aby sa ušlo tým, ktorí už z iných zdrojov nedostanú."
Zmeny nenastanú
Ako sa na súčasnú situáciu a nerovné rozdeľovanie peňazí pozerá vedenie súkromného školského zariadenia? Spýtali sme sa na to Martina Rosinu, riaditeľa Súkromnej základnej umeleckej školy v Tvrdošíne. Situácia ho neteší, vedenie umeleckej školy však nebude pre nižšie normatívy meniť učebné plány.
„Myslím si, že v tejto krízovej dobe to cíti asi každý. Verím však, že v budúcnosti sa situácia aspoň o trochu zlepší," hovorí riaditeľ. „Znížené normatívy na žiaka nás nútia uskromňovať sa v mnohých veciach. Našťastie, znížené príjmy nezasiahnu do nášho učebného plánu. Zostáva nezmenený."
Podľa Ctibora Košťála, výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), by malo byť cieľom VÚC zabezpečiť kvalitné vzdelanie pre všetky deti v kraji. Teda bez ohľadu na to, na akú školu chodia.
„Myslím si, že keď sa nejaké vzdelanie platí z daní, rovnaká suma na poskytnutie tohto vzdelávania by mala "putovať" žiakom do štátneho i súkromného zariadenia, podľa voľby rodičov," vyjadril sa Ctibor Košťál.
Častým argumentom ľudí podporujúcich väčším obnosom peňazí štátne školy je podľa riaditeľa IPDSS možnosť neštátnych škôl vyberať školné. „Neštátne školy však oproti štátnym nedostávajú kapitálové výdavky. Rozdeľovať deti podľa škôl, na ktoré chodia, je podľa mňa diskriminácia, keďže navštevovať súkromnú školu neznamená lepšie podmienky na vyučovanie," hovorí Košťál.
Ako riaditeľ SGI dodal, tento stav na Slovensku spôsobil najmä pretrvávajúci pohľad na súkromne školy. „Ešte stále ich mnohí vidia ako niečo elitárske, miesto, kam dávajú deti iba bohatí rodičia, a tak týmto školám netreba pomáhať. Tento deformovaný pohľad do veľkej miery súvisí s centralizovaným vnímaním školstva na Slovensku. Ministerstvo školstva určuje školám príliš veľa povinností a necháva málo slobody na vlastnú tvorivosť. Práve rozšírenie súkromných škôl môže znamenať zvýšenie konkurencie medzi školami, možnosť väčšieho výberu pre rodičov a kvalitnejšie školské vzdelávacie programy. Ak by bol VÚC motivovaný týmto cieľom, uplatňoval by rovnaké pravidlá na všetky typy škôl bez rozdielu," dodal riaditeľ.
