TRSTENÁ. Nielen hra na hudobných nástrojoch či kreslenie, ale už aj hrnčiarstvo je v Trstenej súčasťou odborov miestnej základnej umeleckej školy. Špecifický druh výtvarného odboru zaradili do učebných osnov v tomto školskom roku. Hoci vedúci odboru očakávali na začiatok nižší záujem, prihlásilo sa až viac ako sto detí. A pýtať sa chodia stále noví a noví záujemcovia.
Prekvapil ich vysoký záujem
Trstenský hrnčiar Ľubomír Hoľma si už pred niekoľkými rokmi zaumienil, že začne učiť deti, ako majú narábať s hlinou, ako pracovať na hrnčiarskom kruhu. Nevedel však, ako svoj zámer zrealizuje. Jeho dlhoročný nápad mu napokon pomohlo doriešiť vedenie mesta. „Primátor prišiel s podobnou myšlienkou. Je naklonený k tradíciám a stále sa snaží, aby sa nejakým spôsobom udržiavali, oživovali," hovorí hrnčiar. „K nemu sa pripojila aj vedúca školského úradu Erika Kristofčáka. Informovala nás, že sa cez školstvo dá otvoriť výtvarný odbor so zameraním na tradičné remeslá. Neváhali sme teda a pustili sme sa do toho."
Hrnčiarsky odbor spustila základná umelecká škola koncom septembra. Deťom sa venuje Ľubomír Hoľma, ktorý má na starosti hrnčiarsku dielňu, a Ľubomír Smatana, učiteľ vyučujúci výtvarnú výchovu. Hoci obaja predpokladali, že prvý rok sa prihlási menej detí, záujmom boli milo šokovaní. Veď dnes vedú až 115 deti z Trstenej, Liesku i Brezovice.
Začínali jednoduchými tvarmi
Nový odbor bolo treba hneď po začatí školského roka odprezentovať deťom. Ľubomír Hoľma teda zbalil do auta hrnčiarsky kruh, hlinu a ostatné potrebné náčinie a vybral sa na návštevu škôl nielen v meste, ale i okolitých dedinách. Na školských chodbách si vytvoril dočasnú hrnčiarsku dielňu, v ktorej deťom ukazoval, ako sa pracuje s hlinou. Propagácia pomohla. Deti prichádzali aj po tom, čo už nových žiakov prijímať nemohli.
Deti si s pomocou svojho majstra najskôr výrobok vytočia na hrnčiarskom kruhu.
Začiatky neboli jednoduché. Práca s hlinou totiž nie je až taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Najskôr sme robili len guličky z hliny, modelovali sme jednoduché mištičky. Aby sa deti naučili pracovať s hlinou. Postupne do rúk dostávajú cit, rýchlo sa učia pracovať s touto hmotou. Niektoré sú veľmi šikovné, dokonca aj na kruhu im to ide celkom dobre. Pritom točenie na kruhu sa učí tri roky na strednej škole," pochválil svojich žiakov.
Po tých najjednoduchších tvaroch prišlo na rad modelovanie zvieratiek, postavičiek, vysmiatych hrnčekov. Učitelia si na deti vymysleli aj kolektívne práce, pri ktorých vznikajú krásne keramické hrady, misky s ovocím či rozprávkové postavičky. Niektoré výrobky si deti berú domov, aby ich rodičia videli, čo robia a aké sú šikovné. Zopár ich však zostáva v škole.
Namaľujú si, čo chcú
„Chodím sem aj s bratom a veľmi ma to baví. Práca s hlinou je zaujímavá," placho nám hovorí Patrik Djobek z Trstenej, žiak nového odboru. Nebaví ho len modelovanie z hliny, ale aj maľovanie na výrobky, ktoré si sám urobí. Deti sa totiž neučia len pracovať s hlinou a vyrábať z nej rôzne výrobky, ale aj maľovať na ne vzory. Na maľovanie používajú špeciálne, vodou riediteľné keramické farby. „Som rád, že sme sa dostali aj k maľovaniu. Nie je to totiž všetko len o hrnčiarstve, ale aj o tom, že si budú deti vedieť svoje výrobky pekne vyzdobiť," hovorí Ľubomír Hoľma.
Učiteľ Ľubomír Smatana je z detí nadšený. Teší ho snaha detí, aj ich chuť skúšať niečo nové a aktívne tak využívať svoj voľný čas. „Najskôr som si myslel, že budeme kresliť na papier. Dostali sme sa však k maľovaniu v priestore, čo je novinkou nielen pre deti, ale aj pre mňa. Žiakov teraz viac baví maľovať na hlinu ako na výkres. Spoločne sa učíme maľovať vzory, ornamenty, ktoré deti videli na tradičnej trstenskej keramike. Skúšame však aj vlastné vzory. Deti sú často prekvapené, keď po vypálení vidia, ako ich výrobok a to, čo naň nakreslili, vypadá," hovorí učiteľ výtvarnej. Pri maľovaní používajú mladí hrnčiari rôzne „zlepšováky". Pri tvorení ornamentov im „pomáhajú" aj staré záclony či valčeky na maľovanie stien.
Vysvedčenia na výbornú
Obaja učitelia sa zhodli, že deti hrnčiarstvo veľmi baví. Jedným z dôvodov je určite i to, že ide o priestorové tvorenie vecí. Podľa slov Ľubomíra Hoľmu mali žiakov, ktorí by sa nikdy neodhodlali nakresliť nejaké zviera, napríklad psa. Vymodelovať z hliny sa im ho však podarilo bez problémov. „Deti si tu rozvíjajú svoju fantáziu, predstavivosť. Je síce doba počítačov a internetu, ale ak sa dá deťom možnosť, dokážu urobiť veľmi veľa a sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Máme dievčatá, ktoré vedia krásne maľovať a viacerých chlapcov, ktorí prinášajú množstvo skvelých nápadov," dodáva Hoľma.
Takto vyzerajú výrobky začínajúcich hrnčiarov po vymaľovaní a vypálení v peci.
Každému žiakovi však musia venovať potrebnú pozornosť. Aj preto sú deti rozdelené do viacerých skupín, v jednej je maximálne desať detí. Učitelia sa tak môžu individuálne venovať každému jednému samostatne. A od toho sa potom odvíja aj snaha detí a ich polročné a koncoročné hodnotenie. Na polročnom vysvedčení budú mať všetci jednotky.
„Deti skončia s dokladom o ukončení školy s výtvarným zameraním. Aj keby však nepokračovali ďalej na umeleckých školách, získajú remeselnícku zručnosť. Oveľa ľahšie sa im bude pracovať aj s inými materiálmi. Z niektorých budú veľmi dobrí remeselníci."
