TRSTENÁ. Hŕstka Trstenčanov si predposlednú januárovú nedeľu pripomenula 95. výročie úmrtia významného trstenského rodáka, reverenda Štefana Furdeka. Pietny akt sa konal pri rodnom dome tohto Trstenčana, kde mu pred tromi rokmi odhalili pamätnú tabuľu.
Veľkolepý pohreb
Primátor Jozef Ďubjak vo svojom príhovore priblížil osobnosť Štefana Furdeka i jeho pohreb v roku 1915 tak, ako bol opísaný v kalendári Jednota. „Telesné pozostatky Štefana Furdeka uložili do zeme 20. januára 1915 na Kalvárskom cintoríne v Clevelande. Obrady sa začali o desiatej ráno v Kostole Panny Márie Lurdskej, kde bol dôstojný pán Furdek farárom. Prítomných kňazov a hodnostárov bolo 122, okrem Slovákov prišli Poliaci, Nemci, Slovinci a Česi. Kostol bol preplnený veriacimi a veľká časť smútočného obecenstva musela zostať pred kostolom."
Článok informoval aj o tom, že na pohreb Trstenčana, ktorého viac ako Slováci poznajú a ctia si Američania, prišli Slováci zo všetkých končín Ameriky. Na poslednú rozlúčku prišlo viac ako desaťtisíc ľudí. „Obchody v slovanských častiach Clevelandu boli počas pohrebu na znak úcty zatvorené, bez ohľadu na vierovyznanie a národnosť. Všetci obchodníci smútočne vyzdobili svoje domy. V pohrabnom sprievode bolo okolo sto kočov, vencov bolo toľko, že ich viezli na troch kočiaroch."
Hrdý národovec
Štefan Furdek sa narodil v Trstenej 2. septembra 1855. Študoval v Nitre, odkiaľ odišiel do Prahy, kde sa na pražskej univerzite venoval tri roky štúdiu klasickej filológie. Vstúpil do pražského seminára, odkiaľ bol na žiadosť clevelandského biskupa v roku 1822 vyslaný do USA. V Amerike bol po pár mesiacoch vysvätený za kňaza.
„Ako kaplán v Clevelande založil českú a slovenskú osadu Panny Márie Lurdskej. Začal organizovať slovenských prisťahovalcov, staral sa o ich sociálne zabezpečenie a dvíhal ich národné povedomie. Neustále zdôrazňoval, aby sa Slováci žijúci v Amerike nehanbili za svoj pôvod, aby boli naň hrdí," priblížil životné osudy Štefana Furdeka predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Trstenej Ľubomír Lucký.
Rodák z Oravy vybudoval v Amerike množstvo katolíckych kostolov, ľudových a stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. V roku 1907, po založení Ligy Slovákov v Amerike, sa stal jej prvým predsedom. „Bol apoštolom pokoja a tolerancie. Jeho snom, túžbou a želaním bolo, aby sa slovenský národ stal slobodným a nezávislým, čo sa na krátky čas stalo 24 rokov po jeho smrti, a snáď navždy o 78 rokov," dodal Lucký.
