Jediný Slovák, ktorý dokončil tohtoročnú Rely Dakar, pricestoval v noci domov.
ŽAŠKOV. Na príchod 27-ročného Štefana Svitka, člena tímu Hant Logomotion Slovakia z Rely Dakar, čakali jeho najvernejší fanúšikovia v rodnom Žaškove až do polnoci. Cesta domov sa Svitkovi skomplikovala na letisku v Prahe, kde ho zdržala zatúlaná batožina. Preto sa jeho príchod do Žaškova presunul z desiatej hodiny vo štvrtok až na polnoc.
Také uvítanie nečakal
Boli štyri minúty po dvanástej, keď slovenský hrdina Dakaru vystúpil doma z auta. Unavený, ale šťastný sa zdravil so svojimi rodákmi, ktorí ho čakali pred rodičovským domom. Domáci fanúšikovia sa na svojho miláčika pripravili ako sa patrí. Dobrovoľní hasiči viedli kolónu áut so Štefanom už od železničného priecestia v Párnici. Nechýbal hudobný harmonikový sprievod a spev, ktorý sa niesol dolnou časťou dediny.
Štefan bol prekvapený, koľko ľudí ho napriek mrazivému počasiu a neskorej hodine čakalo. „Myslel som si, že prídem domov, ľahnem si a budem spať. Vôbec som nečakal také privítanie, všetkým ďakujem," vyznal sa motocyklový jazdec, ktorý ako nováčik súťaže obsadil skvelé 13. miesto.
Ďalšie prekvapenia ho ešte len čakali pri rodinnom altánku. Ohňostroj a krásna torta so symbolom Rely Dakar a fotkou Svitka. Jeho prvé slová na domácej pôde boli výstižné. „Konečne doma," vyhŕklo z neho a dojatý, či opojený šťastím prijímal ďalšie gratulácie. Okolo neho žiarili šťastné tváre otca, mamy i priateľky, ktorí ho boli privítať už na letisku v Prahe. Štefanova mama nezaprela radosť: „Som rada, že prišiel zdravý a je už pri nás."
Do budúcnosti chce zlepšiť navigáciu
Otázky na jeho premiérové účinkovanie v Dakare sa sypali jedna za druhou. Nebolo Štefanovi ľúto, že neskončil v konečnom účtovaní do desiateho miesta? „Vôbec nie. Hlavne som bol rád a veľmi prekvapený, že som vôbec prišiel do cieľa. Stále som myslel na to, že sa niečo môže pokaziť alebo že sa zraním. Slávna rely nie je len o tom, aký je jazdec dobrý na trati. O mnohom rozhoduje šťastie. Po fyzickej stránke som žiadne problémy nemal, ale s psychikou to bolo ťažšie. Najhoršie bolo ráno o štvrtej, piatej vstať a rozlepiť oči. V tom vám prebleskne hlavou, že dnes musíte prejsť sedemsto kilometrov. Najťažšie mi bolo od tretej do šiestej etapy."
Pre Štefana Svitka bola novinkou navigácia na motorke. Musel sa s ňou popasovať. Napokon sa ako jeden z mála, hoci v premiére, aj v navigácii stále zlepšoval a zdarne prišiel až do cieľa v Buenos Aires. „Zlepšenie v navigácii považujem za to najdôležitejšie, čo musím do budúcnosti vylepšiť. Potom môžem pomýšľať aj na také umiestnenia, aké majú jazdci ako sú Marc Coma či Cyril Despres."
Časť za Ameriku, časť za Afriku
Rely Dakar sa ešte prednedávnom jazdila na africkom kontinente. Po problémoch s teroristami v Mauretánii, ktorí hrozili útokmi sa však už druhý rok predstavili jazdci v Južnej Amerike - v Argentíne a Čile. „Nedá sa jednoznačne povedať, či sú jazdci skôr za jednu, či druhú alternatívu. Časť sa prihovára za Ameriku, druhá za Afriku. Hovorí sa, že budúci rok by sa malo jazdiť opäť v Afrike. Ostatní jazdci hovorili, že jazdiť v Afrike je väčšie dobrodružstvo. Predsa len, teraz sme boli viac medzi civilizáciou. Ak sa budúceho ročníka zúčastním, budem môcť zhodnotiť, čo bolo ťažšie."
Žaškovčan si teraz užije voľno, no postupne sa začne pripravovať na ďalšiu sezónu. Obhajoba titulu majstra Európy ho ešte len čaká, no ako nám povedal, ešte nad tým vôbec nerozmýšľal, pretože v poslednom čase mal plnú hlavu Dakaru.
