Spoznali sa náhodou. Do troch mesiacov sa vzali. Chystaná svadba nedopadla práve najlepšie. Manželia Balkovci sa však zhodnú, že po zlom začiatku prišlo dobré pokračovanie. Veď v šťastnom manželstve žijú 60 rokov.
TRSTENÁ. Sviatok svätého Štefana, 26. december, je pre Karola a Máriu Balkovcov výnimočný dvakrát. V tento deň sa zosobášili a presne rok po svadbe sa im narodil aj prvý syn. Šťastní manželia z Trstenej oslávili čoraz vzácnejšiu diamantovú svadbu.
Nevinný začiatok
Mária a Karol sa spoznali úplne náhodou v hostinci Máriinho otca, kde dievčina pracovala. Mária mala sedemnásť rokov, Karol bol o deväť rokov starší. Kým s partiou kamarátov cestou do Žiliny nezavítal do ich vychýrenej krčmy v Hornej Lehote, Mária ani nevedela, že existuje. Po prvom stretnutí sa však všetko zmenilo. „Hneď som si ho všimla. Bol to veľký fešák, urastený. Na prvý pohľad sa mi zapáčil. Pri obsluhovaní som si však na jeho ruke všimla prsteň. Myslela som, že je ženatý," spomína na prvé stretnutie s Karolom pani Mária.
Prsteň na Karolovej ruke sa však po chvíli otočil a Márii neušlo, že to nie je obrúčka. Keď sa jej mládenci pri odchode spýtali, či im otvorí aj keď sa budú vracať domov, neváhala ani minútu. „Hneď som súhlasila, aj keď som vtedy už mala chlapca. Stál hneď vedľa mňa. Aj som mu potom sľúbila, že im neotvorím, ale musela som. V tú noc som ani oka nezažmúrila. Oblečená som ležala v posteli a čakala, kedy konečne prídu. A naozaj prišli."
Slovo robí človeka
Ešte v tú noc pozval Karol mladú Máriu na tancovačku do Oravského Podzámku. Dohodli sa veľmi rýchlo, Mária prisľúbila, že určite pôjde. V sobotu večer mala ku Karolovi nastúpiť do vlaku z Trstenej. Na stanici však nebola. „Veľmi som chcela ísť, no mama o tom nechcela ani počuť. Musela som zostať doma," spomína dnes čiperná babička.
O pár dní dostala mladá slečna od Karola kartu. Boli na nej len podpisy kamarátov a tri slová: Slovo robí človeka. Neodpísala mu, ani sa znovu nestretli. Máriini rodičia teda začali svojej dcére chystať svadbu s Jozefom, s ktorým chodila, keď spoznala Karola. „Bolo mi treba kúpiť výbavu, tak sme s mamou išli do Trstenej. Ani neviem ako, zrazu som sa ocitla v obchode, ktorý vlastnili Karolovi rodičia. A on tam bol. Samozrejme, hneď som si ho všimla. Spýtal sa ma, prečo som neprišla. Všetko sme si vysvetlili."
Láska na celý život
Doma si Mária uvedomila, že Jozefa si zobrať nemôže. Chvíľu sa jej darilo vyhýbať sa mu, nie však nadlho. Už na druhý deň prišiel jej nastávajúci za ňou. Asi už tušil, že zo svadby nič nebude. Mária mala oči len pre Karola. „Porozprávali sme sa a dohodli, že sa nezoberieme, že uvidíme, čo bude ďalej," spomína Mária.
Svadba nakoniec bola, nie však s Jozefom, ale s Karolom, hoci sa poznali len tri mesiace, Karol si Máriu chcel zobrať čím skôr a jeho vyvolená sa nebránila. „ Bola dobrá, pekná, mladá, hneď sa mi zapáčila. Aj keď bolo dievčat dosť, Mária bola iná, obzvlášť sa mi páčila. Bola šikovná a bolo mi jasné, že je aj dobrá obchodníčka, mohla teda aj u nás v obchode pomáhať. Rýchlo pochopila, čo ako funguje. Mala talent na obchod v génoch, zdedila ho po rodičoch," chváli manželku pán Karol a manželka sa mu hneď kontruje: „Nebol len fešák, ale bol aj veľmi dobrý, nikdy nefajčil, nepil, krásne spieval a veľmi dobre sa staral o rodinu. Celý život sa máme veľmi radi."
Nešťastná svadba
Termín svadby si mladí určili na 26. decembra. Symbolicky, ako oneskorený vianočný darček. Ich svadba však ani zďaleka nebola taká romantická a rozprávková, ako si priali. Skončila už pred polnocou, o svadobnej noci sa nedalo ani hovoriť. „Na svadbu prišli chlapci z dediny, ktorí dovtedy po Márii sa nádejou pokukovali. Ani za svet si ju nechceli pustiť. Narobili veľa škody, pokradli alkohol z pivníc, strhli elektrické káble, takže sme zostali bez elektriny. A vrcholom všetkého bolo, keď sa začalo strieľať. Našťastie, nikomu sa nič vážne nestalo. No nechýbalo veľa a mohlo to skončiť horšie," spomína na nie príliš vydarený začiatok spoločného života pán Karol.
Deň, ktorý má byť pre manželov ten najkrajší, teda dopadol u Balkovcov katastrofálne. Obidvaja sa však zhodnú, že po zlom začiatku prišlo dobré pokračovanie. A to sa v ich prípade trvá už celých 60 rokov.
Mária a Karol sa zosobášili 26. decembra 1949.
Dokázali sa uskromniť
Po svadbe sa mladá nevesta presťahovala k manželovým rodičom do Trstenej. V malom domčeku s rodičmi a dvomi Karolovými nevlastnými súrodencami nemala mladá rodina ľahký život. No vždy sa dokázali uskromniť. Súkromie im často veľmi chýbalo, no z rodičovského domu sa presťahovali až po tom, čo ho mesto dalo zbúrať. Ako náhradu dostali byt, do ktorého sa presťahovali aj so svojimi tromi deťmi. V tom čase si začali stavať chatu v Oraviciach, kde neskôr celá rodina strávila veľa času. „Ani jeden víkend sme nesedeli doma. Chodili sme sa s deťmi kúpať, oddychovať na chatu, s manželom a kamarátmi sme radi chodili na zábavy, plesy.
Láska, dôvera, porozumenie
Manželia Balkovci mali päť detí, no jedno im ako dvojročné zomrelo. O zvyšné štyri sa však postarali vzorne. Všetky deti museli chodiť do hudobnej školy, neskôr aj na vodičský kurz. Podľa Márie sa dobre učili, tak si to zaslúžili. „Dve deti žijú na Orave, jeden syn je lekárom v Lučenci a dcéra hneď po promócii emigrovala do Nemecka."
A čo manželia, ktorí spolu svorne nažívajú už 60 rokov, poradia súčasným manželským párom? „Hlavne treba vydržať, pestovať si vzájomné porozumenie a lásku. Ak nemajú lásku, nemajú nič. A musia si veriť, to je dôležité. Nikdy sme nemali vážnejší konflikt. A ak sa aj niečo stalo, vždy sme to dokázali spolu prekonať, porozprávať sa, všetko si vysvetliť. Nevydržala by som, keby sme sa mali dlhšie hnevať alebo nebodaj nerozprávať. My spolu musíme komunikovať a to by mali robiť všetky manželské páry," zhodli sa diamantoví manželia.
