Námestovčania dodatočne doťahovali „papierovačky", podmienené v stavebnom povolení. Nepodarilo sa. Dvaja majitelia odmietli vedenie kanalizácie cez ich spoločný pozemok. Kanalizácia je už na svete, dohoda nie.
NÁMESTOVO. Desiatky rodinných domov na Čerchliach majú každý rok problémy so zaplavovaním dvorov a pivníc vždy, keď prídu vytrvalé dažde alebo prudké topenie snehu. Mesto sa preto podujalo vybudovať kanalizáciu na odvádzanie povrchových vôd, súbežnú so splaškovou kanalizáciou. Projekt bol na Enviromentálnom fonde úspešný a magistrát získal v auguste na tento zámer 166 000 € (cca 5 mil. Sk). Peniaze sa však museli preinvestovať do konca roka. Čas súril, a tak samospráva získala stavebné povolenie s podmienkou, že dodatočne získa súhlas majiteľov všetkých dotknutých pozemkov. Získala, až na jeden pozemok. Napriek tomu mesto kanalizáciu v závere decembra dokončilo.
Nepomohli ani poslanci
„Problému sa venovali dvakrát aj poslanci zastupiteľstva, no s vlastníkmi nikto nepohol. Tí od mesta požadovali, aby mesto urobilo výmenu pozemkov, za ten svoj na okraji mesta, za ZTS-kou, požadovali pozemok v centre mesta," hovorí prednosta mestského úradu Milan Rentka. „S tým nikto nemohol súhlasiť. Ich počínanie pripomínalo číru špekuláciu. Zámenou polí za pozemok v centre mesta by mohol vzniknúť nebezpečný precedens, ktorý by neskôr mohol mesto dostať do zložitej situácie. Okrem toho, vybudovaním kanalizácie aj priľahlé pozemky získajú na cene - menia sa z poľa na stavebné parcely. Jedno kanalizačné potrubie cez pozemok už vedie a tretí, väčšinový spoluvlastník pozemku súhlas na stavbu dal."
Krajné riešenie odkladajú
Jeden z nesúhlasiacich spoluvlastníkov žije v Bratislave, druhý je Námestovčan, zamestnanec mesta. Obaja sa s mestom sporia, hoci magistrát má právo vo verejnom záujme dotknutú časť pozemku aj vyvlastniť. „K takémuto krajnému riešeniu by sme pristúpili až v najnutnejšom prípade, vždy je lepšie a rýchlejšie dohodnúť sa," konštatuje prednosta.
A čo vyplýva pre mesto z nedodržania podmienok stavebného povolenia? „To závisí od obvodného úradu životného prostredia, či nám uloží sankciu, alebo nie. No pre mesto je výhodnejšie zaplatiť pokutu, ako vrátiť dotáciu, pretože by sme ju už nemuseli viac dostať a vlastné peniaze na túto potrebnú investíciu nemáme. V tomto prípade nám vec poriadne sťažil aj časový stres, pretože štyri mesiace sú na realizáciu takého zámeru veľmi málo," dodal primátor Ján Kadera.
