Je pravda, že najväčšia a najvýznamnejšia oravská fabrika Tesla Orava Nižná, v ktorej ste boli riaditeľom, bola v roku 1989 vo výbornej hospodárskej kondícii?
- Tesla Orava Nižná v roku 1988 vyrobila viac ako 462-tisíc televízorov, čo predstavovalo hrubú hodnotu výroby 3,6 miliardy Kčs. Bol som len jej riaditeľom. Generálne riaditeľstvo spotrebnej elektroniky bolo v Bratislave. Popri vedení oravskej Tesly som vtedy vykonával aj funkciu predsedu predstavenstva tohto koncernu.
Úspechy podniku boli teda evidentné. Ako sa v Tesle Orava prejavili zmeny po novembri 1989?
- Prechod zo systému plánovaného do systému trhového hospodárstva bol v každom podniku veľmi zložitý a náročný, najmä vo veľkých podnikoch. Veď Tesla Orava v roku 1989 zamestnávala v materskom podniku a závodoch 9-tisíc ľudí. Vyrábali sme nielen televízne prijímače, ale aj televízne vykrývače, displejovú techniku a ďalšie druhy počítačovej techniky.
V roku 1989 vás zvolili za staronového riaditeľa podniku. Neobávali ste sa, že dôjde k radikálnym zmenám a bude sa to nakoniec týkať aj vašej riaditeľskej stoličky?
- Áno, koncerny riadiace medzičlánky zrušili. Podniky prešli pod priame riadenie ministerstiev. V tom roku som dosiahol dôchodkový vek. Zvažoval som, čo ďalej. Presvedčili ma zostať a všetci delegáti, až na jedného, ma zvolili za riaditeľa na ďalších päť rokov. Nebál som sa o stoličku, bál som sa o podnik a jeho pracovníkov. Mal som však jasnú predstavu ako ďalej v nových podmienkach.
Riaditeľ Rudolf Richter medzi účasntíkmi generálneho štrajku v roku 1989. Foto: Jozef Medvecký
Uskutočnili ste ju?
- Boli to zložité dni. Na jednej strane prosperujúci podnik so slušnými zárobkami okolo 3-tisíc vtedajších Kčs, čo bol najvyšší priemerný zárobok zo všetkých podnikov koncertu Tesla v Československu. Na druhej strane túžba ľudí po zmene režimu. Neštrajkovalo sa príliš, len v jeden deň bolo štrajkové zhromaždenie, ktorého som sa tiež zúčastnil, aj som vystúpil. Prestali sme si hovoriť súdruh, súdružka, nahradili to oslovenia pán, pani a pracovalo sa ďalej, pretože výroba nemohla zostať stáť. Žiaľ, niektorí ľudia využili revolučnú, často výbušnú situáciu aj na vybavovanie si osobných účtov.
Prečo ste sa vedenia podniku v apríli 1990 vzdali?
- V mojom prípade nešlo o politický tlak na mňa. Naopak, VPN trvala na tom, aby som aj naďalej vykonával funkciu riaditeľa. Nemohol som však akceptovať, aby som zodpovednosť za podnik niesol ja a o personálnych otázkach rozhodoval výbor VPN. V tom sme sa nezhodli. Odišiel som a vyhovel som im, ale na žiadosť nového riaditeľa som mu robil poradcu. Dovtedy, kým nové vedenie neurobilo veľkú strategickú chybu, ktorá rozhodla o ďalšom osude firmy.
O akú chybu išlo?
- Ešte pod mojím vedením sme nadviazali rokovania s jednou kórejskou firmou o ich investičnom vstupe do Tesly Orava. Prišli kórejskí projektanti. S vrcholovým vedením kórejskej firmy sme rokovali v Soule. Bol som pri tom, lebo na žiadosť vtedajšieho nového riaditeľa som vystupoval ako riaditeľ ja. Pripravená bola zmluva, ktorá zaručovala udržanie počtu zamestnancov, výhodné mzdové podmienky, výrazné rozšírenie výrobného sortimentu. Technickou úrovňou aj cenou sme mohli ovládnuť trhy v Poľsku, Bielorusku, na Ukrajine, v Rusku a čiastočne aj v ďalších štátoch Európy. Ale nové vedenie začalo koketovať s japonskými a francúzskymi výrobcami. K podpisu zmluvy s Kórejčanmi nedošlo. Možnosť ukážkového prechodu podniku z plánovaného na trhový spôsob sa premárnila. A to mi stačilo. Odišiel som. Definitívne.
Hnacím motorom rozvoja priemyslu sú investície. O ich prílev sa usiluje každá slovenská vláda. Zdá sa, že krajine nepomáhajú tak, ako by sme si predstavovali. Myslíte si, že ešte stále máme čo ponúknuť, máme dostatok kvalifikovanej pracovnej sily?
- To je otázka pre skúsených národohospodárov. Investície áno, ale nie hocijaké. Ale môžeme si dnes vyberať? Berieme to, čo sa ponúkne a zahraničným investorom poskytneme daňové i rôzne iné výhody, aby sme doviezli akúkoľvek prácu, ktorú za nízke mzdy mnohokrát vykonávajú aj kvalifikovaní pracovníci. Mnohé z týchto investícií majú len krátkodobú účinnosť. Využijú ponúknuté výhody a idú o dom ďalej. Investície, aké mohli byť pred dvadsiatimi rokmi na Orave od Kórejcov, sa dnes už neponúkajú.
Patríte v súčasnosti k najstarším bývalým funkcionárom. Patrili ste ku kapitánom priemyslu. Čo by ste z dnešného pohľadu urobili inak?
- Osobne považujem za veľmi užitočné, že od učňovských rokov som si mohol skúsiť rôzne typy manuálnej práce aj organizačnej činnosti. Vždy mi to pomáhalo vo funkciách výrobného, obchodného námestníka, aj vo funkcii riaditeľa. Ani dnes by som asi mnoho z môjho pôsobenia v dvoch významných podnikoch nemenil. Aspoň nie v otázkach zásadných. Spolupracovali sme s viacerými zahraničnými firmami, čo prispelo aj k odbornému rastu pracovného kolektívu. Na Orave v rokoch 1980 - 1990 stúpol objem výroby na desaťnásobok. Produkciu sme dokázali exportovať aj na kapitalistické trhy. To nám umožňovalo postaviť aj paneláky, ktoré slúžia dodnes. Podporovali sme kultúru, šport a zabezpečovali aj zaslúžený oddych zamestnancov. Dodnes to pri stretnutiach mnohí oceňujú.
Dnes sa zdá, akoby konkurovalo trhom plánované hospodárstvo?
- Áno. K dileme prispela aj svetová hospodárska kríza. V komunistickej Číne popri plánovanom hospodárstve vznikajú súkromné podniky a v kapitalistických krajinách vlády štátnymi dotáciami zasahujú do súkromného podnikania bánk a ďalších organizácií, ako u nás šrotovným. Navštívil som mnohé krajiny a podniky s tým, či oným systémom riadenia. Porovnával som. V 70. rokoch boli v hrádockej Tesle čínski inžinieri. Prešli fabrikou, obzerali sa, kládli otázky. Po roku, keď sme s českými kolegami navštívili Čínu, ma ohúrilo, že centrály, ktoré obzerali u nás, už vyrábajú. Prudký rozvoj čínskeho hospodárstva pokračuje. Základom rozvoja sú vzdelaní a pracovití ľudia. Tam kde ich niet, nie je žiadny systém zárukou rozvoja. My máme nadaných, pracovitých ľudí, školstvo na slušnej úrovni, teda všetky predpoklady pre ďalší rozvoj. Ale sme malá krajina s malým trhom a to treba pri rozhodovaní akceptovať. Som politicky neorganizovaný zástanca sociálnej politiky, lebo obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobou vždy vyvolávali napätie a nepokoje - a to je brzda rozvoja.
Kto je Rudolf RICHTER?
Patril do roku 1990 k vrcholovým manažérom plánovaného hospodárstva. Hrádockým teslákom sa stal dva roky pred dostavbou a začatím výroby v Tesle.
Už vo februári 1948, v rámci prípravy pracovníkov pre budúci podnik, poslali z Liptova do Prahy 28 chlapcov. Bol medzi absolventmi učňovskej školy a praxe v pražských podnikoch Tesla. Po štyroch rokoch absolvoval Průmyslovou školu sdělovací elektrotechniky.
Po ukončení štúdia na fakulte riadenia Vysokej školy ekonomickej v Bratislave promoval ako jeden z prvých inžinierov tohto zamerania.
Od roku 1950, po otvorení Tesly na Liptove, už prázdninoval na pracoviskách závodu. Po ukončení školy sa stal jej zamestnancom a funkčne postupoval.
V roku 1970 ho poverili na tri mesiace funkciou riaditeľa liptovskej Tesly. Zostal ním desať rokov, potom ďalších desať rokov až do roku 1990 viedol Teslu Orava. Popri vykonávaní funkcie riaditeľa v Tesle Orava bol vo vedení koncernu Tesla spotrebná elektronika ako predseda predstavenstva. Tesle zostal verným štyridsaťdva rokov.
Dvadsať rokov žil v Nižnej, dnes žije v Liptovskom Mikuláši.Autor clanku
