Zo sladkého cesta robí aj originálne adventné vence.
NIŽNÁ. Anna Kubalová sa k pečeniu perníkov dostala už v detstve. Doma pred sviatkami piekli každý rok, vždy však len pre rodinu. „Keď však začali dorastať moje štyri dcéry, narodené rok po roku, začalo ich stále viac lákať pečenie, modelovanie, zdobenie a vykrajovanie. Ukecali ma, aby sme vždy pred sviatkami spolu pekávali medovníčky. Najskôr len pre seba, potom prichádzali ďalší, ktorým sa naše výrobky páčili," spomína vychýrená nižnianska medovnikárka na začiatky svojho „medového" remesla.
Piekla mama aj dcéry
Šestica žien od Kubalov začínala s jednoduchými medovníkovými srdiečkami, ich stred zdobili orieškami. Dievky však sledovali trendy, čítali časopisy a videli, čo všetko sa dá z perníkového cesta vyrobiť. Mama svoje dcéry v záľube podporovala, a tak sa púšťali do čoraz zložitejších výrobkov.
„Pečenie medovníkov chytilo najmä Zuzku. Záľubu mala v pečení jarných záhrad, v ktorých nechýbali sliepočky, ani gazdiná. Potom sa ozvala starká, chcela, aby sme jej na narodeniny upiekli miniatúrny bielopotocký kostol. Trval nám dlho, bol však veľmi pekný. Mamka sa z neho dlho tešila. Ale potom tú medovníkovú vôňu nevydržala a začala z kostolíka odjedať. Pamätám si, že po tom, čo zjedla vchod a sakristiu, postavila tam namiesto nich Pannu Máriu. Aby to vraj nebolo vidno," hovorí A. Kubalová.
Ťažké začiatky
Hoci rokmi už nazbierala prax a s problémami sa stretne len zriedka, nebolo to vždy tak. Začiatky podľa nej neboli jednoduché. „Učili sme sa samé, takže sme museli veľa skúšať. Keby ste vedeli, koľko cesta sme namiesili a koľko plniek namiešali, kým sa nám podarilo nájsť ten správny recept! Pôvodne mi recept na medovníky prezradila moja babička. V časopisoch sa stále objavujú nejaké novinky a ja som ich musela skúsiť. Vyskúšala som asi 14 rôznych receptúr na medovníkové cesto, napokon som sa však aj tak vrátila späť k tomu osvedčenému, ktorý som dostala od mojej starkej. Som presvedčená, že človek musí mať na pečenie vlohy, najmä na zdobenie. Oveľa dôležitejšia je však poriadna dávka trpezlivosti. Bez tej to nejde. O to viac, že pečenie medovníkov je škola na celý život, medovnikár sa stále niečo učí," rozpráva pani Anna.
Ani ona, ani jej dcéry však nie sú dokonalé a aj im sa občas podarí niečo pokaziť. Nerobia z toho tragédiu. Niečo sa ujde susedom, zvyšku sa potešia študenti na internátoch.
Kostoly aj pece
Keďže všetky dcéry sa pani Anne rozpŕchli po vysokých školách, medovníky pečie sama. Ale keď treba, cez víkend jej dievčatá pomáhajú aspoň zdobiť. Nižnianska medovnikárka má vo svojom repertoári množstvo výrobkov. Už robila narodeninové kostoly, kostoly na svadbu s nevestou a ženíchom, starodávnu piecku s kuchárkou. Pred Vianocami ju ľudia zasypávajú objednávkami na klasické medovníky, šperkovničky, tanieriky či košíčky plnené malými medovníčkami. Vianočný stôl u Kubalovcov zdobí medovníkový adventný veniec, tiež z dielne pani domu. Okrem neho však nemajú doma na Vianoce takmer žiadny medovník. „Za tie roky sme sa ich prejedli. Ak nám pred Vianocami zostane čo len päť malých srdiečok, rozmýšľame, komu by sme ich čím skôr mohli dať."
Netradičné medovníky si vyžadujú aj netradičné formičky. Väčšina z nich sa kúpiť nedá, a tak pani Anna improvizuje. Na upečenie oblúka na kostole používa 4-litrovú plastovú fľašu, rúčku na košíku tvaruje špeciálnym kúskom plechu, pri pečení využije aj dezertné tanieriky. Niektoré formičky jej pripravuje manžel.
