HABOVKA. Mária mala dvanásť rokov, keď sa pustila do pečenia svojej prvej torty. Synovec mal narodeniny, tak ho chcela niečím milým prekvapiť. Darček chcela však urobiť vlastnoručne. Pustila sa do pečenia. „Bola to maličká, úplne jednoduchá tortička. Jesť sa dala, aj keď ju asi všetci jedli najmä preto, aby ma neodradili od môjho koníčka," smeje sa dnes široko-ďaleko vychýrená cukrárka.
Po svojom prvom úspešnom cukrárskom diele skúšala ďalšie a ďalšie. Piecť a zdobiť sa učila sama, sem-tam nazrela do múdrych kníh, alebo sa opýtala skúsenejších cukrárok. „Keď som videla zaujímavú tortu, opýtala som sa cukrárky, ako to urobila, čo všetko na to treba, aby som to urobila sama. Nikdy ma ani jedna neodbila, vždy mi ochotne poradili, poučili ma. Dlhoročnou praxou som sa naučila všetko, čo viem dnes," rozpráva pani Mária. Keď začínala piecť, veľmi jej pomohla aj Habovčanka, ktorá sa pred rokmi vydala do Austrálie. „V tom čase, asi pred dvadsiatimi rokmi, bolo pečenie u nich a u nás „sto a jedno", neporovnateľné. Keď prišla na návštevu domov, priniesla mi zopár cukrárskych kníh, prezradila mi rôzne triky na zdobenie tort, ukázala mi, ako jednoducho si môžem vyrobiť rôzne ozdoby. Ona si cukrársky kurz urobila v Austrálii, takže toho vedela naozaj veľa."
Fantázii sa medze nekladú
Ľudská fantázia nepozná hranice, o tom sa presviedčame neustále. Potvrdilo sa to aj teraz. Vždy usmiata cukrárka totiž za svoje vyše 30-ročné pôsobenie v „sladkom odbore" piekla už naozaj čokoľvek. „Švagrovi som na 60-ku upiekla pivový krígeľ so všetkým, čo k nemu patrí, teda aj s poriadnou dávkou peny. Zaujímavý bol aj veľký štvorlístok, ktorý si pred rokmi prvýkrát objednali maturanti z tvrdošínskej priemyslovky. Študenti však na stužkovú vždy vymyslia niečo originálne. Raz som piekla rybu, ktorá mala namiesto šupín po tele malé rybičky a v nich mali maturanti vpísané svoje mená. Triedneho učiteľa obsadili do úlohy potápača.
Aj pivo sa môže zmeniť na takúto sladkú pochúťku, a dokonca nealkoholickú.
Raz ma štvrtáci zaskočili, keď chceli tortu v tvare integrovaného obvodu. Aj ja som sa zatvárila asi tak, ako teraz vy. Nemala som ani potuchy, čo to chcú. Potom mi však priniesli ukázať maličkú súčiastku z televízora. Podľa nej som tortu piekla. Jednou z najnetradičnejších tort z mojej dielne však bola nepochybne torta k 10. výročiu vášho týždenníka. Bola to titulná strana novín a spomínam si, že som mala veľký problém s presným napodobením vášho názvu. Inšpirovala som sa starými výtlačkami," spomína na svoje netradičné práce Mária. V jej repertoári sa objavili aj torty v tvare vláčika, traktora, dámskeho klobúka či torta krásnej bielej nevesty s malou družičkou.
Žiadané sú jedlé fotky
„Na svadby sú v súčasnosti veľmi žiadané sladké manželské postele, na prvé sväté prijímanie si ľudia objednávajú kalichy. Hitom sa stávajú torty s fotografiami. Zákazník prinesie fotku, my ju dáme preskenovať na jedlú oplátku a potom ju len uložím na vopred upečenú tortu a ozdobím. Je to jedna z jednoduchších tort, ale vyzerá to efektne." Mária pečie torty na všetky možné príležitosti - počnúc krstinami, cez narodeniny, rôzne oslavy, výročia, stužkové, až po svadby a promócie. „Netortovým obdobím" je podľa nej obdobie pôstu, na jeseň zas akoby sa s objednávkami roztrhlo vrece.
Kedysi Mária piekla za týždeň aj 10 - 15 tort, dnes ich však urobí maximálne tri. „Viac toho nestihnem kvôli práci, aj kvôli zdravotným problémom. Keď však „horí", dokážem upiecť a vyzdobiť jednoduchšiu tortu aj za dve hodiny."
Pomáhajú aj chlapi
Mária má doma syna, dcéru a manžela. Zaujímavé je, že k cukrárstvu a pečeniu tort nemá vzťah dcéra, ale skôr syn a manžel. „Keď mám veľa práce, manžel mi pomáha s pečením korpusov. Niekedy sa stane, že syn sám príde a spýta sa, či netreba upiecť nejaký piškót." Hoci výzdoba torty, ktorá má často nadpriemerné rozmery i tvary, trvá zo všetkého najdlhšie, Mária si pri nej oddýchne.
Domom na habovskou cukrárňou sa počas pečenia nesie neskutočne príjemná vôňa, až sa zbiehajú slinky. Aj v tomto prípade však platí, že všetko sa časom „preje". „Keď sa má dcéra na víkend vrátiť zo školy, deň predtým mi telefonuje, aby som si všetko napiekla vopred," konštatuje pani Mária. „Pečiem veľmi rada a nikomu nedokážem povedať nie. Pre mňa je totiž najdôležitejšia spokojnosť a nadšenie toho, komu som tortu upiekla. Keď pozorujem z okna odchádzajúceho zákazníka a vidím, ako šťastne sa pri pohľade na tortu tvári, nič viac nepotrebujem. To ma vždy utvrdí, že robím dobrú vec, ktorá prináša ľuďom radosť."
