ZÁKAMENNÉ. Eva Vrábľová, bývalá námestovská mažoretka, je vyučená krajčírka. S deťmi začala pracovať v roku 1999, 1. októbra oslávia 10 rokov svojej existencie. Vďaka svojej šikovnosti a povolaniu zhotovuje kostýmy pre deti sama, rovnako sama ich trénuje a aj nápady čerpá z vlastnej hlavy. Eva musí do obeda stihnúť celú domácnosť, aby sa popoludní venovala deťom. Dokonca aj na dcéru jej zostáva len minimum času.
Mažoretky oddychujú iba v dobe adventu a pôstu, inak sú neustále v jednom kole. Začínajú plesmi, potom sa vyskytnú príležitostné akcie, súťažné prehliadky a letné festivaly, na ktorých deti vypĺňajú kultúrny program. Do zahraničia sa zatiaľ nedostali, pretože je to finančne nákladná záležitosť.
Použiteľné na každú príležitosť
Prvým impulzom pre vznik skupiny mažoretiek boli samotné deti, ktoré požiadali Evu o radu pri nacvičenom country tanci. Potrebovali docvičiť choreografiu a vymyslieť kostýmy. Učiteľke tak skrsol v hlave nápad, že by sa tomu mohli venovať vo väčšej miere a neodradilo ju ani odhováranie okolia, že sa jej to nepodarí, alebo bude veľmi zložité venovať sa deťom. Skupina začala existovať pod obecnou samosprávou, ktorá spolu s rodičmi prispievala na jej fungovanie. Pomáhali si rozličnými brigádami, aby mohli zhotoviť deťom rovnaké kostýmy. Eva robila všetko vo voľnom čase zo záľuby, neskôr v rámci krúžkov v škole a v súčasnosti sa jej záľuba stala zamestnaním.
Spomína si na začiatky, ktoré boli ťažké, ale postupne sa situácia zlepšovala. Prišli prvé vystúpenia a ponuky. Zo začiatku sporadicky, dnes sa neustále zúčastňujú na kultúrnych podujatiach. „Deti sa dajú „použiť" na každú príležitosť. Nielen v obci, keď je ples alebo iná obecná akcia, ale počas celého roku na rozličných podujatiach," vysvetľuje Eva. Inak to nie je ani tento rok, okrem letných akcií a festivalov sa už usilovne pripravujú na tradičné Dni obce Zákamenné.
Dievčatá musia pasovať do kostýmu
„Začínali sme len v obyčajných sandálkach, najprv sme ušili iba sukničky, dievčatá boli oblečené v čiernych tričkách," spomína na začiatky učiteľka tanečného odboru. „Vtedy som ešte šila oblečenie každému na mieru. Keďže deti sú rôzne veľké a bolo to zložité, začala som šiť univerzálne kostýmy jednej veľkosti. Podľa nich sme vyberali aj dievčatá na konkurze, aby boli ako jedna," dodala s úsmevom.
Dnes trénuje Eva okrem iných tanečných skupín tri skupiny mažoretiek po 12 dievčat. Najmladšie mažoretky sú žiačkami prvého, druhého a tretieho ročníka, staršie sú šiestačky a siedmačky, poslednú skupinu tvoria ôsmačky a deviatačky. Podľa učiteľky sa lepšie pracuje s menšími deťmi. Čo sa týka pohybu sú šikovnejšie a vrtkejšie. Staršie žiačky zasa lepšie vnímajú hudbu, majú v sebe rytmus, čo sa mladšie ešte musia naučiť. „Som prísna a háklivá na to, keď deti niečo naučím a o týždeň to nevedia," priznáva mladá učiteľka a zdôrazňuje potrebu domáceho tréningu.
Viezli sa v kufri auta
Odtrhnutý podpätok, či rozpáraná sukňa nie sú na vystúpeniach ničím výnimočným. Deti to skôr berú ako spestrenie a obrátia to na srandu. „Vždy máme pribalenú ihlu, nitku a nožnice," hovorí pohotovo Eva. „Mali sme dokonca aj takú veselú príhodu, keď dievčatá cestovali už aj v kufri auta z Námestova do Zákamenného," spomína si. „Deti sa už nemali kde popratať, tak sa naskladali do kufra. Celou cestou sme tŕpli, aby nás nezastavili policajti."
S dievčatami a ich výkonom je Eva spokojná, sú snaživé. Na konkurzoch sa však stáva, že prídu také deti, ktoré chcú v súbore „len" vystúpiť, nepozerajú na to „ako" vystúpiť. V hlavách majú predstavu ukázať sa publiku, ale učiteľka sa ich snaží presvedčiť, že takáto predstava je mylná. „Nechcem deti viesť ku karierizmu. Vždy sa snažím, aby sa prezentovali tým, čo vedia, vysvetľujem im, že dobré meno sa robí postupom času. Hovorím, nikdy neviete, kto si vás kde všimne," opisuje svoj prístup k deťom učiteľka.
Paličky na rôzne využitie
Mladé mažoretky majú priestory kultúrneho domu vyhradené na cvičenie v pondelky, utorky a štvrtky, zakaždým jedna z troch skupín. V čase dôležitého vystúpenia alebo súťaže sa tá-ktorá skupina stretáva aj trikrát za týždeň. Choreografiu a hudbu vyberá Eva podľa toho, aký bude program a príležitosť. Tanečné prvky sa neopakujú, snažia sa o originalitu. Každý rok však nacvičia choreografia, ktorá je „otvarákom" podujatia. „Hudba nesmie byť veľmi pomalá, ani príliš rýchla, kedy je problém otočiť paličkou," vysvetľuje Eva.
Paličky, ktoré mažoretky používajú, sú z rôzneho materiálu, väčšinou z dreva. Akrobatické paličky musia byť dobre vyvážené. „Niektorí rodičia ich používajú doma ako nástroj na výprask," hovorí s úsmevom . „Kedysi sa nás pýtala jedna pani, kde sme tie paličky kúpili, že by také chcela do kvetov ako oporu," dodala.
Od samotného začiatkoch skupine veľmi pomáha Obecný úrad Zákamenné, a tiež Karol Kurňavka, ktorý pre tanečníčky zhotovuje paličky a pomáha aj s hudbou. Aj keď mala Eva niekedy obdobie, že chcela so všetkým skončiť, vždy ju občania nabádali, aby v tom pokračovala. Keď počuje od detí slová „Pani učiteľka je dobrá," je to pre ňu veľkou motiváciou.
