Na husliach vie hrať len zopár pesničiek. Ako však Ján Matištík zo Zuberca hovorí, keď počuje hrať husle, v hrdle sa mu vytvorí hrča a telo zaplaví príjemný pocit. Aj preto sa začal tomuto jedinečnému hudobnému nástroju venovať zbližša.
ZUBEREC. „V roku 1995 mi švagor priniesol kúsok dreva so slovami: s tým sa dá obchodovať. Bol to polotovar na hornú dosku huslí. A práve tento kúsok dreva ma akýmsi spôsobom naštartoval do ďalšej práce. Viete, mal som rád a stále mám rád robotu, pri ktorej treba veľa trpezlivosti. Okrem toho ma priťahovala aj vidina spoznať niečo nové," začal hovoriť Ján o začiatkoch svojho „výrobcovstva". Šikovného Zuberčana a úplného samouka však na výrobe huslí lákalo ešte čosi - chcel spoznať „filozofiu" dreva.
„Zaujímalo ma, prečo je drevo také, aké je. Ako je to možné, že pri správnom vyrezaní vyjdú z tohto nástroja také lahodné tóny. A množstvo iných vecí, spojených s drevom, aj s husľami." Tak sa pred dvanástimi rokmi pri pohľade na obyčajný kus dreva rozhodol, že ho premení na niečo užitočné, pekné a príjemné. Ján vyrobil svoje prvé husle.
Veľa skúšal a čítal
Každý z nás už aspoň raz videl husle. Inak to nebolo ani u Jána. Ale začiatky veru neboli jednoduché. Problém bol v tom, že Ján sa nikdy pri pohľade na husle nezaujímal o ich jednotlivé časti či o ich rozmery. Najprv si teda musel jedny husle požičať, prekresliť ich na papier, pomerať všetky miery... Až potom sa mohol pustiť do výroby jednotlivých častí. Minulo niekoľko zimných mesiacov, kým ich urobil celé. „Výroba huslí nie je len o kopírovaní nástroja. Treba pri nich vedieť množstvo vecí, fígľov, ktoré vám nikto neprezradí. Musíte skúšať, čítať a študovať múdre knihy. Jedine tak zistíte, ako ich správne vyrobiť," hovorí husliar.
Zdenka a Jakubko sa z husličiek od starkého veľmi tešia.
Pri výrobe huslí je veľmi dôležitým prvkom aj forma, podľa ktorej výrobca svoje husličky vyrába. Ján Matištík ich vyskúšal niekoľko. Najskôr robil podľa plastovej formy. Po dokončení huslí však zistil, že urobil malú napodobeninu basy. Neskôr si vyrobil druhú formu. A medzitým mu aj kamarát Richard Janoštín priniesol ďalšiu formu z Čiech. S takouto špecifickou formou však Ján skúsenosti nemal, preto začal premýšľať nad ďalšou, lepšou. Napokon sa mu do rúk dostala kniha od talianskeho odborníka na výrobu huslí. Až podľa nej sa mu podarilo urobiť formu správnych rozmerov, ktorú používa až dodnes.
„Majstrov výrobcov som nepoznal, musel som sa teda učiť sám. Občas som si prezrel kvalitnejšie nástroje muzikantov, ktorých poznám. Na ich nástrojoch som si všímal všetky jedinečné detaily," hovorí.
Minihusličky pre vnúčatá
V malej dielničke v suteréne veľkého rodinného domu vyšlo spod jeho rúk už devätoro huslí, všetko originálne kúsky. Posledné boli celkom špeciálne - išlo o minihusličky. Starký ich vyrobil pre svoje dve vnúčatká, ktoré mali v septembri dva roky. Jánovou veľkou túžbou je, aby sa deti naučili na husliach hrať. A ako sme mali možnosť vidieť, dvojičky Zdenku a Jakubka brnkanie na nástroji ohromne baví. „Tieto malé husličky som robil najťažším spôsobom zo všetkých - z ruky. To znamená, že som nepoužíval žiadnu formu, pretože takú maličkú nemám. Rozhodol som sa ich teda urobiť len tak, bez akýchkoľvek podkladov," rozpráva Ján ukazujúc na malé husličky patriace vnúčatám.
Prvé dielo mu zničili
Ján chodí so svojimi husľami na rôzne stretnutia a súťaže husliarov. „Prvýkrát som sa k ľuďom, ktorí sa výrobe huslí venujú profesionálne, dostal pred tromi rokmi. Bolo to na festivale v Detve. Práve tam som spoznal množstvo majstrov, s ktorými teraz občas komunikujem. Druhýkrát sme sa stretli minulý rok v Banskej Bystrici. Okrem toho som bol aj na súťaži husličkárov, ktorá bola vlani aj tento rok v Dolnom Kubíne," dodáva.
Jedna výstava však nedopadla veľmi dobre. Ján na nej totiž prišiel o svoje prvé husle. „Mal som ich vystavené na podujatí Staré nôty mladých strún, ktoré sa kedysi konalo v Habovke. Tam ich ešte s jednými niekto vytiahol zo skrinky a doslova rozdupal pred sálou."
Ján vyrába husle hlavne pre potešenie. Jedny má umiestnené v múzeu v Detve, jedny podaroval kamarátovi z Brna na narodeniny a ďalšie daroval príbuzným. V súčasnosti robí už svoj desiaty kúsok. „Jednému pánovi som kedysi sľúbil, že urobím desať nástrojov a potom sa rozhodnem, či budem pokračovať. Tieto jubilejné husle si však chcem určite nechať pre seba. A čo bude ďalej, uvidím."
