VASIĽOV. Peter Jurky „ekohospodár" z Vasiľova. V agroturizme podniká už 18 rokov, poľnohospodársku činnosť vedie spolu s bratom Václavom. Ich ekologické hospodárstvo funguje už od roku 2005. Hlavným cieľom bratov Jurkyovcov je rozvíjať v obci agroturizmus.
Peter si myslí, že ekologické hospodárstvo je oveľa náročnejšie, než to bežné: „Všetko je na prírodnej báze, nemôžeme postrekovať chemikáliami, ani hnojiť umelými hnojivami, musíme dodržiavať prísne smernice. Aj kosiť môžeme len v presne vymedzenom čase. Čím viac ekológie, tým viac kontrol," vysvetľuje hospodár. „Musel som zvýšiť chov oviec a hovädzieho dobytka, aby som mal dostatok prírodného hnoja na hnojenie zeme."
Prevzal dedičstvo
Peter Jurky často spomína na otca. Zastával funkciu predsedu Slovenské združenie podnikateľov v agroturistike, a keď nečakane zomrel, jeho pokračovateľom sa stal Peter. Po otcovej smrti prevzal gazdovstvo spolu s bratom a sami začali vykonávať poľnohospodársku činnosť. Otec im zanechal pekné dedičstvo, ktoré chcú bratia ďalej zveľaďovať.
„Na ekologické hospodárstvo sme prešli nielen preto, že hnojivo je v dnešnej dobe veľmi drahé, snažíme sa hlavne vyrábať kvalitnejšie mlieko, menej závadné a viac ocenené. V čase krízy, kedy sa mlieko predáva po cca 0,17 €, ekologické odberatelia kupujú po cca 0,4 €," porovnáva ceny Peter.
Na gazdovskom dvore bratia chovajú nielen ovce a kravy, ale aj kone, určené najmä pre šport a agroturistiku.
Ekologické produkty
„Samotná agroturistika ani hospodárstvo by ma neuživili," odôvodňuje Peter rozhodnutie, prečo obe veci spojil do jednej. Svoje produkty ponúka na priamy predaj. Ľudia kupujú mlieko a mliečne výrobky, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie alebo kŕmne účely.
„Počas dvoch rokov máme zvýhodnené dotačné platby, ktoré pomôžu „vyčistiť chov". Kravy sa predtým liečili antibiotikami a počas tejto doby sa majú látky z ich tiel kompletne vylúčiť," opisuje začiatky ekologického hospodárenia majiteľ gazdovského dvora. Podľa jeho slov počas spomínaných dvoch rokov je hospodárstvo neustále sledované rôznymi kontrolami. „Berú vzorky zo zeme, aby zistili, či sme zem náhodou nehnojili. Kontrolóri odoberajú vzorky krvi zvierat a zisťujú, či nie sú zvieratá kŕmené steroidmi na priberanie na hmotnosti a podobne."
Kríza je aj tu
Na salaši musí fungovať stopercentný poriadok v evidencii zvierat. „Kontroly sú zamerané aj na to, či sú všetky zvieratá zaregistrované. Inšpektori si odpisujú všetky čísla a porovnávajú ich s databázou," hovorí gazda, ktorého sa - podobne ako viacerých chovateľov - výrazne dotkla finančná kríza. Prejavuje sa hlavne v nízkej cene mlieka, ale aj v rozdielnych cenách produktov. Ľudia pozerajú menej na kvalitu, radšej si kúpia lacnejší výrobok, ako drahší, hoci kvalitnejší. „Je to náročná práca, vyrobiť dobrý produkt. Ak ho nepredáme, musíme zas vynaložiť prácu na jeho ďalšie spracovanie."
Atrakcie pre turistov
Najčastejšími klientmi gazdovského dvora sú podľa P. Jurkyho prevažne „západniari", najmä z okolia Bratislavy. Peter s rodinou im ponúka príjemne strávenú dovolenku so zaujímavým agroturistickým programom. Môžu využiť posedenie s občerstvením, ale aj chutné opekanie, grilovanie pri kolibe či návštevu salaša spojenú s ochutnávkou mliečnych výrobkov.
„Turisti sú zvedaví a chcú vidieť niečo z tradičných poľnohospodárskych prác," hovorí o záujmoch návštevníkov gazda. Pravidelne im predvádza prácu s koňom na poli alebo ručnú výrobu syrových korbáčikov. Hostia sa veľmi tešia aj na kotlíkový guľáš, ktoré je podľa nich na nezaplatenie. Rovnako si nevedia vynachváliť tradičné slovenské bryndzové halušky a domáci chlieb priamo z pece.
V salašníctve ľudia robiť nechcú
„V salašníctve je veľký problém zamestnať niekoho, koho by práca tohto druhu aj bavila. Tomu sa totiž človek musí venovať celý deň, nie každý vie v poľnohospodárstve takto pracovať. A drina na salaši ani nie je ohodnotená tak, ako by si robotníci zaslúžili," obdivuje svojich pracovníkov Peter Jurky. „Hoci je naokolo pomerne veľká nezamestnanosť, ľudia túto prácu robiť nechcú." Podľa Petra netreba človeka do tejto práce nútiť nasilu, nemá to význam. V prvom rade ho to musí baviť. Okolo gazdovstva sa treba zvŕtať celý deň, 365 dní v roku, veď 31 kusov hovädzieho dobytka, 247 oviec a 60 jahníc nie je málo. Všetky zvieratá doja Jurkyovci ručne, dvakrát za deň. Peter vidí svoje podnikanie do budúcnosti trochu inak, ako dnes. Už nebude chovať kravy na mlieko, plánuje chovať viac dobytka na mäso.
