ORAVSKÁ LESNÁ. Keď sme s pozdravom vošli do kuchyne Anny Dulovcovej, dôchodkyne z Oraveskej Lesnej, okrem nej nás vítalo aj akési čudo na stole. „To sú kliešte na pečenie vianočných oplátok," vysvetľuje pani Anna, keď zbadá náš pohľad upriamený na malú elektrickú piecku pripravenú na pečenie.
"Odkukala" od susedky
Annu sme našli priamo pri činnosti. „Vianočné oplátky pečiem už asi 27 rokov, ak si dobre pamätám. Zo začiatku piekla susedka, tak som chodievala k nej." Tu sa Lesňanka naučila pracovný postup a potom sa do práce pustila aj sama. „Zo začiatku som si požičiavala kliešte na pečenie od tejto susedky, no potom, keď mi to už išlo a zvykla som si, kúpila som si veru svoje.
Lesňanka kliešte veľmi vrtko obsluhuje. Poznať, že túto prácu robí už mnoho rokov. „Musím vždy odhadnúť teplotu klieští, aby som oblátky nedajbože nespálila. Ale ak sú zasa málo nahriate, môžu sa „zduť" a potom ich musím vyhodiť." Vďaka skúsenostiam však Anna presne vie, kedy môže cesto medzi kliešte naliať. „Jój, pravdaže sa aj veľakrát pomýlim. Či už zabudnem pridať do cesta nejakú prísadu, alebo neodhadnem dĺžku pečenia. Už som kedysi zabudla aj cukor pridať, potom zas vajíčka," priznáva s úsmevom. Ak oblátky praskajú, Anna pridá do cesta viacej cukru. V prípade, že je husté cesto, pridá viac mlieka. Vždy si dokáže poradiť.
(Ne)tajný recept
„Najlepšie na oblátky je domáce plnotučné kravské mlieko," prezradila. Okrem toho nemá dôchodkyňa ten „svoj" recept, ale ako hovorí, robí ich ako všetci ostatní. Pridá však doň trochu lásky, lebo pečie pre svojich najbližších.
„Do cesta ide ešte hladká múka. Keď som ju nemala, veru som aj polohrubej dala a pomohla som si. Aj cukor by mal ísť práškový, ale hocikedy dávam aj obyčajný kryštálový. A podaria sa," zasmeje sa potmehútsky. Nakoniec pridá ešte žĺtka z vajíčok a maslo, všetko dobre pomieša a už môže začať vypekať.
Platničku klieští najprv pomastí, najlepšie včelím voskom. Ak ho nemá, používa zvyčajne olej. Na platničku naleje trochu pripraveného cesta, kliešte zavrie a dobre pritlačí. Stačí niekoľko sekúnd syčania a pary a oplátka je hotová. Ďalším krokom je ešte za horúca zvinúť ju do trubičky. „Musím to urobiť hneď, keď je ešte oplátka horúca, inak sa bude lámať a nezviniem ju."
Pre svoju rodinu
„Pred Vianocami začínam piecť ako sa mi chce. No nie dlhšie ako mesiac, pretože oblátky nemám kde dať a mohli by dovtedy zvlhnúť. Úplne by zmäkli, a to nie je dobré," vysvetľuje. „Najchutnejšie sú suché a chrumkavé." Vtedy si na nich najviac pochutnajú samozrejme vnuci pani Anny, ktorí sa na chutné sladučké oblátky vždy veľmi tešia.
Lesňanka pečie oblátky výhradne pre svoju rodinu. „Ani neviem, koľko ich urobím. Vôbec to nepočítam, ale je ich dosť." Niekedy jej pri práci pomáha aj nevesta. Oblátky nakoniec Anna rozdá medzi početných členov rodiny. Koniec koncov s nimi trávi aj štedrý večer a vianočné sviatky. „Každý rok som niekde inde. Raz u jedného syna, potom u druhého a tak. Nikdy ma nenechajú doma samú."
Keď sa pokazia kliešte...
Čiperná dôchodkyňa si spomína aj nepríjemnosť pri pečení oplátok, ktorá sa jej stala už dávnejšie. „Pokazili sa mi kliešte a to bola hotová katastrofa!" hovorí, teraz už s úsmevom. „Uprostred pečenia sa mi pokazili. Nachystala som si dve dávky cesta a zrazu rozmýšľam, čo teraz. Nablízku nikto, kto by mi ich vedel opraviť. Tak som utekala za susedou a ona mi požičala svoje, aby som aspoň dopiekla. Potom som kliešte dala opraviť. A už môžem piecť ďalej."
Anna je vďačná za každý prežitý deň svojho života. „Modlím sa, že som sa dožila takého vysokého veku a že ešte vládzem. Kým budem vládať, budem robiť stále." Starostlivá Lesňanka nás srdečne ponúkla výbornými oplátkami a štedro nám nabalila aj na cestu. „A nech sa vám dobre darí," volala na za nami.
