MALATINÁ. „Deti si ma stále doberajú, aby som im upiekol dobrý domáci chlieb. Už to berú skôr ako vtip, lebo vedia, že doma sa do toho nepustím," usmieva sa Milan. Pochopili sme, že Malatinčan má pečenia vyše hlavy v robote. On s humorom poznamenáva: „Nebudem pracovné problémy prenášať aj na rodinu. A doma mám predsa dosť žien," konštatuje otec troch dcér.
Ženy v Milanovej rodine najviac na tútú tému vtipkujú , keď doma nemajú ani kúska chleba a obchod je zatvorený. V tomto prípade sa potvrdzuje staré známe: Kováčova kobyla chodí nepodkutá. Zachrániť situáciu môžu ešte susedia, ale kto sa z pekárovej rodiny odváži ísť po chlieb? Jedine ak samotný pekár.
Pomáhal pri pletení vianočky
Milanovi domáce práce okolo hrncov veľa nehovoria. No keď chce, dokáže sa chopiť varechy a navariť kompletné obedové menu. „Doma občas aj niečo uvarím. Najčastejšie zemiaky a vyprážané rybie filé - to mi celkom ide." Len do toho pečenia chleba sa nie a nie pustiť. Sám ani nevie prečo.
„V robote pečieme obrovské množstvo pečiva. Keby som chcel upiecť jeden chlieb, asi by som ani množstvo prísad neodhadol. Na druhej strane by mi možno ľudia poďakovali, keby sa mi podarilo napiecť pre pol dediny," smeje sa.
Milanova manželka Anna dodáva: „Pamätám si, keď mi manžel kedysi ukazoval, ako sa pletie vianočka. Bolo to už dávno. Ja som vtedy ešte nevedela, ako postupovať, tak mi to ochotne ukázal. Odvtedy sa do pečenia nepletie. Ale musím priznať, že keď potrebujem niečo vymiesiť, priloží ruku k dielu a pomôže. Naposledy, keď sme piekli vianočné koláčiky, cesto sa mu nie a nie spojiť, tak povedal: Idem do roboty a hodím ho do stroja. Doberali sme si ho, že je už pohodlný."
Chceli ho do sveta športu
Milan pochádza zo šiestich detí. Narodil sa v Chlebniciach, do Malatinej, kde sa dá z Chlebníc prejsť cez kopec, sa priženil. Po skončení základnej školy sa rozhodoval, kam na strednú. „Chcel som ísť za kúrenára, no nezobrali ma. Preto sme sa ešte s jedným spolužiakom rozhodli, že pôjdeme na pekárčinu do ďalekej Nitry."
Medzi rečou spomenul, že nechýbalo veľa a mohol vstúpiť do športového sveta. Dodnes sa najviac baví na historke, ktorá sa mu naozaj stala. „Na škole boli športové dni a ja som hádzal granátom do diaľky. Raz som hodila tak ďaleko, že granát vôbec nenašli. Vtedy som veru aj úspech zožal."
Milan však mal v športe načrieť do iného súdka. „Športoval som veľa a v rôznych disciplínach. Dostal som dokonca ponuku, aby som skúsil zápasenie. Aj som sa nad tým zamýšľal, ale nakoniec som to odmietol. Vtedy sme sa veľa narobili okolo domu a statku. A keďže som z dediny, vždy som sa vracal domov pomáhať. Preto som ponuku odmietol," vysvetľuje 49-ročný Milan.
Najhoršiu známku mal zo správania
Ako si Milan spomína na svoje školské časy, bolo celkom veselo. Z jeho historiek každý hneď pochopí, že to bol „živý" mládenec. „Veľmi dobre si pamätám na jedno zo svojich stredoškolských vysvedčení. Odhora nadol samé jednotky, len zo správania trojka," spomína pekár. Snaží sa aj vysvetliť, prečo: „Raz sme v škole robili hlúposti a vyskakovali sme z okna. Keďže som bol posledný, zlizol som si to. Ale priznal som si chybu a neobhajujem sa."
Na chlieb sa ťažko robí
Spomedzi Milanových spolužiakov len málokto zostal pri remesle, ktorému sa vyučili. „Nedávno sme mali stretnutie po tridsiatich rokoch, ale boli sme tam len traja, ktorí majú s pekárčinou niečo spoločné. Koniec-koncov, je to náročná a nedocenená robota. Ak chcete toto povolanie vykonávať, vyžaduje si množstvo úsilia a prehliadanie množstva nedostatkov."
Nuž, týždeň nočných zmien človeka dosť poznačí. „Bežne ťahám nočné. Niekedy je to až neúnosné. Celú noc robím, cez deň dospávam. A stále dookola. Najhoršie je to v lete, keď všetci naokolo cez deň pracujú. Vtedy nemôžem ani spať, pretože buď za oknom vrčí traktor alebo niekto píli drevo. Vtedy bývam dosť nervózny," priznáva. „A to nehovorím o sviatkoch. Skoro každý sviatok robím, pretože na druhý deň chcú ľudia čerstvé pečivo. Ale toto povolanie som si dobrovoľne vybral, tak nebudem lamentovať." Milan je teda naozaj z tých, ktorí môže z prvej ruky potvrdiť, že na chlieb sa skutočne ťažko robí.
