Ondrejovské páračky peria, kradnutie brán, varenie halušiek s menami chlapcov na Luciu, liatie olova či trasenie plotmi. Tieto a mnohé ďalšie zvyky sa pred Vianocami tradovali vo viacerých oravských dedinách. Dnes už mládež o starých zvykoch veľa nevie. Staršie generácie, ktorí predvianočné vylomeniny roky vystrájali, si však na ne spomínajú často a veľmi radi.
Otec z nej mal radosť
Veronika odišla z rodnej Rabče do Trstenej , keď sa pred 35 rokmi vydala. Hoci od čias jej veselého dievoctva ubehlo už viac rokov, na staré rabčianske predvianočné zvyky si spomína stále, a veľmi rada. V rodine s desiatimi sestrami mala o zábavu postarané. A tej bolo pred sviatkami ešte viac, ako po zvyšok roka. Vylomeniny mládenci a dievky stvárali od Ondreja až do Lucie. „Na Ondreja sme mali páračky. Nikdy sa nás nikto nepýtal, či sa nám chce alebo nie, museli sme. Za šúľok cukríkov sme párali od piatej večera, často aj do polnoci či jednej rána. Nikto sa však nesťažoval, spievali sme, radovali sa, kopu zábavy sme si užili. Nakoniec sme ešte aj rumové buchty a čaj s rumom dostali," spomína Veronika.
Po polnoci ich čakalo tradičné kradnutie brán. Chlapci dievčatám zapískali pod oknami a tie už vedeli, že je čas vybehnúť do ulíc. „Ja som musela najprv otca zabaviť, aby chlapci mohli ukradnúť náš drabiňák. Od stredu Rabče až po nižný koniec dediny sme naň všetky bránky pozbierali. Ráno si ich ľudia našli pri kultúrnom dome, samozrejme, všetky povešané na otcovom drabiňáku. Otec mal zo mňa radosť," smeje sa Veronika.
Prišli o nábytok i šnúrky
Občas si partia mladých na Ondreja posvietila aj na iné, ako len na bránky. Raz vybrali z dedovho domu nábytok, inokedy zvesili kamarátke šnúru aj s opranými „hábami" a natiahli ju do čakárne. „Jedno dievča z dediny sa s nami nechcelo kamarátiť, tak sme jej ukradli šnúrku, na ktorej sušila spodné prádlo. Zavesili sme ju do zastávky, to vám bola nádhera. Potom sme v drevenici navštívili postaršieho deda. My sme ho zabávali a chlapci mu zatiaľ vynášali nábytok. Ťažké drevené stoly a stoličky chlapci vyložili na strechu zastávky. Občas sme aj záchody poprevracali, droždie do nich nahádzali."
Veronika sama priznala, že sa na Ondreja narobili veľa neplechy, nikdy však na nich nikto nepodal trestné oznámenie, ani policajtov nezavolal. „Všetci sme boli strašne súdržní, ľudia už na Ondreja očakávali, že pôjdu mladí kradnúť. Ten, kto si bránky schoval, mal šťastie, no ten, kto zabudol, si ju našiel ráno na drabiňáku v Gaceli," rozpráva rodená Rabčičanka a dodáva, že Ondrej na dedine bol skutočne nádherný.