Ježiško prichádzal so zvukom zvončeka I.

Tradičné dedinské zvyky, ktoré udržiavali naši starí rodičia, už dnes zapadajú prachom. Málokto vie, čo všetko sa robilo na Ondreja, ako dievky kúzlili na Luciu. Boli to časy chudobnejšie, no pokojnejšie a veselšie.

Ondrejovské páračky peria, kradnutie brán, varenie halušiek s menami chlapcov na Luciu, liatie olova, trasenie plotmi či tradície počas Štedrého dňa. Tieto a mnohé ďalšie zvyky sa pred Vianocami tradovali vo viacerých oravských dedinách. Dnes už mládež o starých zvykoch veľa nevie. Staršie generácie, ktorí predvianočné vylomeniny roky vystrájali, si však na ne spomínajú často a veľmi radi.

Bohatý vianočný stôl

Týždeň pred Štedrým dňom vyrábala Veronika so svojimi sestrami kolekcie. Nikdy ich nekupovali, stačil len puding, práškový cukor, stužený tuk a ozdobný papier a sladké ozdoby boli na svete. Deti mali z takýchto ozdôb dvojnásobnú radosť, veď si ich samé vyrobili. Na stromčeku ani v izbe nesmeli chýbať červené jablká. Tými bol počas Vianoc rozvoňaný celý dom.

Po týždni práce prišiel konečne deň, na ktorý sa všetci tešili celý rok. Vtedy musela byť celá rodina doma, dievky varili, upratovali. Na štedrovečernom stole mali vždy štyri druhy polievok, kapra so zemiakovým šalátom a pupáky - opekance s makom. „Na Štedrý deň sme varili kapustu, omastenú len maslom, so zemiakmi nakrájanými na kocky. Potom sme varili hrach, šošovicu alebo bôb, slivkovú polievku a napokon kapra a zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať ani pupáky s makom, medom a mliekom obliate."

Darčekov nemuselo byť veľa

Pred večerou, keď už bolo všetko prichystané, si každý zapálil svoju sviečku. Rodina sa pomodlila, otec deti pohostil medom a oblátkami. Po večeri sa poďakovali a znova pomodlili. „Otec potom zazvonil zvončekom, dodnes ho mám doma odložený. Znamenalo to, že už prišiel Ježiško, že si môžeme spod stromčeka vybrať darčeky. Vždy sme tam niečo našli, nemuselo byť veľa, no tešili sme sa zo všetkého. Raz, mala som asi sedem či osem rokov, my sestra kúpila kabát, ktorý vtedy stál 200 korún. Opatrovala som si ho až kým som sa nevydala."

Do polnočnej omše chodila Veronika s kamarátmi a kamarátkami po spievaní. Pred každým domom zaspievali vianočné koledy, domáci ich vždy pohostili domácou slaninou, klobáskou či koláčom. Polnočnou svätou omšou a spievaním pred kostolom štedrý deň skončil. V prvý sviatok vianočný čakalo dedinčanov oddychovanie. „Všetci sme museli byť doma, nikto nesmel nič robiť, nikam chodiť. Oddychovali sme, hrali sme sa. Konečne bola celá rodina pokope," dodala Veronika.