Článok pokračuje pod video reklamou
ORAVSKÝ BIELY POTOK. „Pred rokmi ich piekol len rechtor. To bol tiež chlap. Tak prečo by som ich teraz nemohol piecť ja?" zahalený do pary stúpajúcej zo želiez na oblátky a s úsmevom na tvári nás privítal Pavol Martáň. V dedine sa nikto nepozastavuje nad tým, že oblátky pečie muž. Za pätnásť rokov si už zvykli a všetci vedia, že Paľa - ako ho všetci volajú - táto robota pred Vianocami baví.
Problémy so železami
Špeciálnu elektrickú formu na oblátky, tzv. železá, si Paľo kúpil pred pätnástimi rokmi. Keď si spomenie na svoje začiatky, len sa usmeje. Recepty a tajomstvá pečenia spoznal u rechtorovej ženy, ktorá ho učila piecť, problém však bol so železami. Tie nechceli ani za svet fungovať tak, ako by mali. „Raz sa oplátka pripálila, inokedy bola nedopečená. Museli sme celé železá rozobrať, na spodnej strane zodvihnúť špirálu a naspäť ich poskladať," spomína oblátkar.
Potom sa zas cesto na železá stále lepilo. Paľo zistil, že pravidelné čistenie stroja nepomáha, ba skôr naopak. „Čím sú čistejšie, tým horšie pečú. Keď boli vyumývané, med v trubičkovom ceste fungoval ako lepidlo. Železá sa tak zlepili, že sme ich museli vypnúť, nechať vychladnúť a šrobovákom otvoriť. Musia byť poriadne vypečené, aby sa oblátky upiekli správne." Posledným Paľovým „zlepšovákom" je včelí vosk. Tým železá natiera, ak sa oplátka prilepí.
Recept neprezradí
Na oblátky aj trubičky používa Pavol Martáň tradičný bielopotocký recept, ktorý mu zanechala rechtorova žena. Presný recept nechcel prezradiť ani za svet, povedal nám však, čo v trubičkách nesmie chýbať. „Múka, med, cukor, mletá škorica a hrebíčky. Kedysi som robil aj farebné, no nikdy neboli také dobré. Farbivo akoby sťahovalo cukor," rozpráva Paľo. Pred Vianocami napečie cez tisíc oblátok, kedysi mal objednávky nad 4000 kusov. Vtedy začínal piecť už po Sviatku všetkých svätých. Dnes stačí, keď sa do pečenia pustí posledný novembrový týždeň. K vyhriatym železám si však musí sadnúť každý deň, ak chce všetky objednávky vybaviť do Štedrého dňa. „Pri jednej dávke cesta z kila múky presedím asi štyri hodiny," hovorí Paľo. Na jeho oblátkach si pochutnávajú ľudia v Zuberci, Habovke, Nižnej, Podbieli, v rodnej dedine, časť pravidelne posiela do Košíc.
Oplátky piekli v ohni
Pred rokmi bolo zvykom, že oplátky piekol len rechtor, ktorý bol súčasne učiteľom aj organistom. Pomáhala mu manželka. Každý rok napiekli toľko, aby každý človek v dedine dostal po jednej trubičke a jednej oblátke. Keďže v tom čase nebola elektrina, pečenie trvalo oveľa dlhšie, než dnes. „Oblátky piekli na kliešťach, ktoré sa vkladali do ohňa. Pri pečení museli byť aspoň dvaja ľudia. Najskôr nakúrili v peci a potom do ohňa vkladali železá s cestom. Mali dlhé rúčky, jeden piekol, druhý mu dával do kliešťov cesto a obstrihával oblátky alebo skrúcal trubičky," prezradil nám starú techniku pečenia oblátok Pavol Martáň.
