„Keď bol pán biskup v Spišskej Kapitule, chcel tam mať len slúžky z rodnej dediny," spomína Jozefína Beňušová. Na výpomoc ju pozvala Terézia Vojtaššáková, tiež Zákamenčanka, ktorá biskupovi varila. Keď Jozefína nastúpila do služby ako pomocná sila v kuchyni, mala len 17 rokov. „Pomáhala som hlavne v kuchyni, ale okrem toho som robila všetko, čo bolo treba. Pomáhala som aj okolo zeleninovej záhrady, keď bolo treba rýľovať."
Pamätá si prvé stretnutie
Sedemdesiatšesťročná dôchodkyňa si spomína na svoje prvé stretnutie s biskupom. „Pracoval v kancelárii a keď sa prišiel do kuchyne naobedovať, spýtal sa ma, kedy je odpust v Zákamennom," usmeje sa. Jozefína slúžila na Spišskej Kapitule asi dva roky, z toho necelý rok práve pre Jána Vojtaššáka. Má na neho len tie najlepšie spomienky. „Bol to dobrý, skromný a pobožný človek. Staval školy a kým žil, chcel v Zákamennom postaviť kláštor. Už aj materiál bol na to nakúpený. Lenže keď prišli komunisti, tí všetko zhabali a predali. Bola to veľká škoda."
Uväznili ho a prísne strážili
Za tú krátku dobu, čo Jozefína u biskupa slúžila, videla mladá kuchárka množstvo krivdy, ktorá sa v tom čase za bránami kapituly udiala. „Videla som, ako biskupa zatvorili a vypočúvali - najskôr na Spišskej Kapitule. Pri dverách jeho izieb na poschodí stáli dvaja strážnici. Nosili sme mu tam jesť, no len pod prísnym dozorom," spomína. „Vychádzky mal len hodinu za deň, vtedy sa mohol ísť poprechádzať po záhrade. Okrem toho nesmel nikde ísť, ani sa s nikým rozprávať. Strážnici, ktorí pána biskupa strážili, tí len popíjali víno a veľmi si ho pochvaľovali."
Trápi ju posledná veta
„Jedného dňa sa bol pán biskup opäť poprechádzať v záhrade. Tam sa aj modlieval. Práve vtedy som bola v záhrade i ja, zbierala som jablká na koláč. Keď išiel okolo mňa, povedal mi jednu vetu, ktorú mám v pamäti dodnes: Nad jedným neškodným človekom stoja dvaja. Hľadel pritom pred seba, aby nebolo vidno, že mi niečo hovorí, pretože ho stále sledovali. Najviac ma trápi, že som to vtedy nikomu nepovedala, lebo by mu to možno pomohlo," vyčíta si dôchodkyňa. To boli aj posledné slová, ktoré Jozefína Beňušová od biskupa počula. A videla ho taktiež naposledy, pretože v tú noc biskupa odvliekli preč. „Keď Vojtaššáka zatkli, bola noc, ani sme o tom nevedeli. Nedovolili mu rozlúčiť sa s nami. Pri odchode sa pýtal na záchod, no ani to mu neumožnili. Bolo to hrozné, čo s ním robili. A keď odvádzali jeho tajomníka, ten prišiel do kuchyne a povedal nám: Modlite sa za mňa."
Krivé svedectvo
Niektorí ľudia sa podľa Jozefíny v čase, keď biskupa zatkli, zachovali veľmi nečestne a nedôstojne. Rabovali po pivniciach, v kuchyni museli spáliť množstvo kníh. „Bolo to správanie nedôstojné ľudských bytostí. Pamätám si na strážnika, ktorý proti biskupovi Vojtaššákovi krivo svedčil. Došikovali si ho na Kapitulu, aby stál pri bráne a púšťal návštevy. Prinášalo sa tadiaľ víno a kadečo iné. Strážnik si došikoval aj ženu s dvoma synmi. Tí boli poriadni beťári. Celá rodina bola akási čudná. V piatok varili mäso a medzi sebou sa rozprávali po maďarsky. Celý čas bývali na Kapitule, no do kostola na svätú omšu nešli ani raz. Strážnik sa mi vždy posmieval, že či budem sopľavému ďadovi na Zelený štvrtok nohy umývať a bozkávať." Týmito urážkami mieril na biskupa a vysmieval sa mladej slúžke.
Vychovala deväť synov
Jozefína po odvlečení biskupa Vojtaššáka naďalej slúžila u tamojšieho vikára ako pomocnica v kuchyni. Po dvojročnej službe na Spišskej Kapitule sa vrátila domov. V rodnej obci ju čakala podobná práca - nejaký čas slúžila ako kuchárka na miestnej fare. Ako s humorom vyhlasuje, „potom som sa na figu vydala". S manželom vychovali deväť synov. Nešťastie prišlo, keď mal najmladší syn len dva roky - Jozefíne zomrel manžel. Zostala úplne sama a bez haliera. „Do roboty som vtedy nechodila, lebo som nemohla odísť od detí. Bol to ťažký život." Prekonávať starosti jej pomáhala a doteraz pomáha modlitba. Často si spomína aj na zosnulého biskupa Jána Vojtaššáka, či už doma alebo na svätej omši. Spomienky sú živé aj teraz, v prebiehajúcom Roku kňazov. „Som hrdá na to, že sa v Zákamennom narodila takáto osobnosť," dodala Jozefína Beňušová hrdo.
