NÁMESTOVO. Mladí ľudia, ktorí si plánujú v najbližšej budúcnosti stavať rodinný dom, si dnes kladú otázku, čo vlastne majú pre stavbu vybavovať. Názor niektorých je taký, že stavebné povolenie im ani nebude potrebné. Nejasnosti vznikli v súvislosti s novým stavebným zákonom, ktorý mal začať platiť od januára 2010. Ako to teda je?Zaoberali sa tým aj účastníci novembrového Združenia miest a obcí Bielej Oravy.
Stavby cez územné konanie
„Nový stavebný zákon sa snaží všetko riešiť cez územné konanie," ujal sa slova zástupca stavebného úradu Jozef Pavlík. „To bude fungovať na základe územného plánu obce. Podľa nového zákona musia mať územný plán už obce nad 1000 obyvateľov. V prípade, že obec nemá územný plán, mala by mať územný zámer. Ak však chce obec zabrať pozemok veľký cca 2 hektáre, prípadne vystavať rekreačnú oblasť s chatami a podobne, územný plán musí mať. A každé štyri roky ho musí prehodnocovať."
Malé stavby stačí ohlásiť
Na drobné stavby do 25 m2 (garáže, prístrešky a pod.), ak budú v súlade s územným plánom, treba stavbu úradu len ohlásiť. „Čo sa týka stavebných povolení, tých bude treba pomerne málo. Väčšina žiadostí pôjde cez spomínané územné konanie. Na stredné stavby do 150 štvorcových metrov (napr. rodinné domy) bude treba len územné rozhodnutie, pričom stavebník si musí sám zistiť, aké sú podmienky napojenia na inžinierske siete na mieste, kde chce stavať. Stavebný úrad to nebude zaujímať," upresnil J. Pavlík. Väčšie stavby nad 150 m2, kde sa zdržiava veľa ľudí (motely, športové areály, vysoké budovy, obchody, nemocnice a pod.), sa budú môcť realizovať na základe stavebného povolenia, ale v sprísnenom režime.
Novinka - auditor stavby
„Pri sprísnenom režime sa stretneme s pojmom auditor stavby. Ten bude vybavovať všetky papiere okolo stavby na úradoch a organizáciách na základe zmluvného vzťahu s investorom." Týmto inštitútom by sa mala posilniť celková kontrola realizácie stavieb a odstraňovania nedostatkov.
Auditor stavby je vymenovaný na desať rokov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska. Je oprávnený vydať osvedčenie o úplnosti žiadosti o stavebné povolenie či o správnosti projektovej dokumentácie. Najmä o tom, či je v súlade s územným plánom zóny a so záväznými stanoviskami dotknutých orgánov. Má tiež právo vydať záverečné osvedčenie pre kolaudáciu stavby. Auditor stavby zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom svojej činnosti.
Prínosy aj riziká
Nový stavebný zákon by mal zjednodušiť povoľovanie stavieb. No zavedenie inštitútu auditor stavby je podľa niektorých starostov rizikové, pretože zvyšuje náklady na získanie stavebného povolenia alebo územného rozhodnutia. Na auditorov sa tiež presúva časť výkonov štátnej správy bez ich priamej zodpovednosti a bez akejkoľvek garancie, že ho zabezpečia lacnejšie. Okrem toho sa vytvára veľký priestor pre korupčné správanie a znižuje sa transparentnosť a nestrannosť pre stavebníka nevyhnutných procesov.
Návrh zákona tiež príliš liberalizuje oprávnenie na projekčnú činnosť - bytový dom do 150 štvorcových metrov alebo iná stavba do 300 štvorcových metrov a výšky 15 metrov nepotrebuje autorizovaného projektanta. To bude podľa starostov viesť k devastácii prostredia a zníženiu bezpečnosti stavieb. S tým bezprostredne súvisí nárast množstva súdnych sporov a nespokojnosti verejnosti. Zákon neberie príliš ohľad ani na stratégie regionálneho rozvoja, ochranu kultúrneho dedičstva a prírodných hodnôt územia, či procesy regenerácie územia alebo obnovu hnedých parkov.
Až o rok neskôr
Nový stavebný zákon sa mal začať uplatňovať od blížiaceho sa januára. Pre spomínané nedostatky a preto, že nie sú dopracované vykonávacie predpisy, Združenie miest a obcí Slovenska navrhlo posunúť účinnosť pripravovaného zákona na 1. január 2011. Konania začaté podľa starého zákona budú až do 31. decembra 2010 prebiehať podľa starej právnej úpravy.